BRATISLAVA. Málo produktívna konfrontácia s naším južným susedom Maďarskom a nepremyslené záväzky voči partnerom v Európskej únii. Takto zhodnotil šéf slovenskej diplomacie Mikuláš Dzurinda našu zahraničnú politiku v prvom polroku 2010.
„Druhý polrok sa niesol v duchu viditeľnej zmeny a tiež v duchu snahy hýbať veci dopredu,“ dodal Dzurinda na tlačovej besede po rokovaní vlády, ktorá dnes hodnotiaci materiál schválila spolu s plánom zahraničnej politiky na tento rok.
Podľa Dzurindu je zjavné, že po parlamentných voľbách diplomacia nastúpila kurz intenzívnej komunikácie so susedmi aj v rámci regionálnej spolupráce a ako člen euroatlantického zoskupenia.
„Bije do očí ten rozdiel, keď namiesto silných slov, neraz nie veľmi kultivovaných, po parlamentných voľbách sme nadviazali s naším južným susedom normálny dialóg,“ vyhlásil Dzurinda a dodal, že v súčasnosti sa už aj vzájomne navštevujú predstavitelia oboch krajín.
Vzťahy nie sú bez problémov
„Nechcem tým povedať, že naše vzťahy sú bez problémov,“ povedal Dzurinda, ktorý však prízvukuje, že ak problémy nebudeme riešiť, ale rozdúchavať ich, tak to nebude pre nikoho dobré.
Druhým znakom zahraničnej politiky bolo cieľavedomé presadzovanie slovenského pohľadu na riešenie fiškálnych problémov niektorých krajín eurozóny.
Dzurinda si myslí, že dnes niektorí partneri v Únii lepšie rozumejú Slovensku, prečo malo svoj postoj k niektorým citlivým bodom.
„Máme jediný záujem – chrániť euro. Euro je aj slovenská mena,“ povedal šéf diplomacie, podľa ktorého robíme všetko preto, aby bolo euro stabilné.
Okrem toho je slovenským záujmom udržať a posilniť konkurencieschopnosť Únie. Podľa Dzurindu nastúpila zahraničná politika Slovenska od volieb cestu vernú hodnotám.
Dzurinda: Regionálna spolupráca sa zlepšila
„Keď sa pácha zlo, či už v Barme, alebo na Kube, alebo v Bielorusku, tak nesmieme byť ticho, nie sme ticho a ani ticho nebudeme,“ vyhlásil. Od júla minulého roka, keď prebralo Slovensko líderstvo vo V4, sa podľa Dzurindu zviditeľnila aj regionálna spolupráca.
Kľúčovou prioritou slovenskej diplomacie a zahraničnej služby v tomto roku je prispievanie k prekonávaniu hospodárskej krízy, vytváraniu pracovných miest, ako aj k ochrane jednotnej meny a k posilňovaniu konkurencieschopnosti Európskej únie.
„Budeme sa usilovať, aby Únia bola aj naďalej atraktívnym inštrumentom pre mnohé ďalšie krajiny, ktoré by sa mali v nej vidieť a podľa toho aj správať,“ vyhlásil minister zahraničných vecí.
Tento rok je podľa neho veľmi významný pre Slovensko a stredoeurópsky región. Maďarsko teraz predsedá Európskej rade, od 1. júla to bude Poľsko. Zoskupeniu V4 predsedá Slovensko, po nás prevezme predsedníctvo 1. júla Česká republika.
