BRATISLAVA.
Sociologička zo Slovenskej akadémie vied Katarína Moravanská hovorí o fenoméne návratu na vidiek. "Sťahovanie často súvisí s väzbami, ktoré pretrvali z minulosti - v obci bývajú príbuzní, vlastnia tam dom či pozemok vhodný pre výstavbu rodinného domu," uviedla pre TASR.
Podľa sociologičky sa do obcí v zázemí miest v súčasnosti sťahujú najmä mladé rodiny s deťmi s vyšším sociálnym statusom, vyšším vzdelaním a aj vyššími príjmami, ako má obyvateľstvo vidieckych obcí. Motívov, prečo ľudia opúšťajú mestá, je niekoľko. Najčastejším je možnosť zabezpečiť si vhodné bývanie.
Pri výbere konkrétnej obce podľa sociologičky rozhoduje najviac dopravná dostupnosť. "Výrazným faktorom ovplyvňujúcim atraktivitu mnohých vidieckych obcí sú i aktivity samospráv, ktoré vytvárajú vhodné podmienky na prisťahovanie do obce a zvyšujú atraktivitu obce pre bývanie, ale i skutočnosť, že v obciach sa objektívne nachádzajú územné rezervy pre domovú a bytovú výstavbu," priblížila Moravanská. Atraktivitu zvyšujú aj developerské spoločnosti a ich marketingová kampaň.
Z miest sa sťahujú aj tí, ktorí uprednostňujú alternatívny spôsob života a vyhľadávajú obce viac vzdialenejšie od miest. Týchto ľudí podľa sociologičky láka život väčšmi spätý s prírodou, tiež nižšia občianska aj infraštruktúrna vybavenosť týchto obcí. Ide však len o veľmi malú skupinu ľudí.
"Počtom sú to marginálne skupiny obyvateľov, ktoré nemožno zachytiť štatistickými dátami." Medzi nich sa v posledných rokoch zaraďujú aj prisťahovalci zo zahraničia. Tí hľadajú marginálne regióny Slovenska a páči sa im sociálne a prírodné prostredie obcí v menej rozvinutých lokalitách.
Odchod obyvateľov miest do vidieckych obcí v ich zázemí má dlhodobú históriu. Najvýraznejšie sa podľa Moravanskej prejavil v 50. rokoch 20. storočia v USA. V krajinách strednej Európy, aj na Slovensku, bol tento vývoj oneskorený a výraznejší nástup tohto procesu nastal v 90. rokoch 20. storočia. "Súvisí to s charakterom urbanizačného procesu v predtransformačnom období, s výraznou koncentráciou obyvateľov do miest v tomto období," vysvetlila sociologička.
Opačné sťahovanie, z dedín do miest Slovenska, je charakteristické najmä pre 70. a 80. roky minulého storočia. V období najväčšieho rozmachu rozvoja miest strácali vidiecke obce v blízkosti miest najviac obyvateľstva.
"V podmienkach centrálne riadenej ekonomiky neexistoval trh s nehnuteľnosťami a pozemkami, neboli hypotekárne úvery a stavebné sporenie. Pre zabezpečenie bývania sa uprednostnila koncepcia výstavby veľkých obytných súborov sídlisk, predovšetkým v mestách," priblížila Moravanská.
