D1 a R1 sú názvy ciest, ktoré potešili vodičov, lebo doprava je zrazu rýchlejšia a bezpečnejšia. Nehodovosť dramaticky klesla, čo sa týka aj smrteľných nehôd. Ale sú aj takí ľudia, ktorým nové komunikácie vyslovene zmenili život.
Čo všetko sa v menšom meste udeje, keď pri ňom vybudujú veľkú cestu či diaľnicu? O tom sa na vlastnej koži presvedčili obyvatelia Považskej Bystrice či Žarnovice. Nad Považskou Bystricou, teda takmer nad strechami niektorých domov vedie známa estakáda – diaľničný most, ktorý spojazdnili minulý rok v lete. A Žarnovica je mesto, ktoré každý pozná vďaka prestávkam autobusov diaľkových liniek – ale vlastne nikto okrem miestnych o ňom veľa povedať nedokáže. Žarnovické pauzy sú však už iba spomienkou, hlavným ťahom prestala byť stará cesta v roku 2006.
Žarnovica - mesto preslávené pauzou Keď sa povie Žarnovica, mnohým zíde na um miesto zastávky pri jazde diaľkovým autobusom. Niektorí sa práve tu ako deti naučili, čo je cikpauza. Motel s kaviarňou (kávička, džúsik, pivečko), bufet na „stojáka“ (maďarský guláš či rezeň), verejné záchody, novinový stánok.
Zlé či skôr dobromyseľné vtipné jazyky dokonca hovoria, že Žarnovica je jediný motel, ktorý sa stal okresným mestom. Naozaj, Žarnovicu málokto spoznal aj inak ako z perspektívy týchto občerstvovacích zariadení.
Prichádzajúce a odchádzajúce autobusy boli kedysi súčasťou hučiaceho prúdu áut, vďaka ktorému bola Žarnovica rozpolená na dve časti a niekedy bol veľký problém dostať sa na druhú stranu. „Pamätám si, ako som na Veľkú noc ako chlapec stál pri ceste s korbáčom a igelitkou v ruke aj desať minút, kým ma niekto pustil,“ spomína mladý čašník v bistre.
Už štyri roky majú Žarnovičania pokoj. Slávny motel je už dlhšie zavretý a na mieste bufetu je obchod s lacnými čínskymi handrami. Na prázdnom a teraz až absurdne veľkom parkovisku len kde-tu zastane diaľkový autobus. A cez cestu sa dá prejsť takmer hocikedy.
Každý deň bol prvý máj Žarnovica V Žarnovici a okolí bolo v roku 2005 167 dopravných nehôd, pri ktorých boli 3 osoby usmrtené. Diaľničný obchvat otvorili v októbri 2006. Za ten rok sa tu stalo 146 dopravných nehôd, pri ktorých bola usmrtená jedna osoba. V roku 2007 nehodovosť klesla na 106, z toho žiadna smrteľná.
Zdroj: krajské riaditeľstvá PZ v Trenčíne a Banskej Bystrice
Centrum Žarnovice je zvláštne, akési zubaté, bez námestia, s riekou, mostami, veľkou skalou a rozbiehavými uličkami s rodinnými domami. „V časoch, keď ešte fungovala preglejka, tu bola zábava,“ spomína chlapík, ktorý sa motá po meste. Asi má dosť času. Takých tu je viac, nezamestnanosť je vysoká, najvyššia v regióne. „Keď padla, vyšlo von tisíc dvesto ľudí, bolo to ako prvomájový sprievod. Išli po uliciach, medzi nimi sa prepletali autá, tvorili sa kolóny, šoféri boli nervózni,“ pokračuje.
Dnes je to minulosť, rieka áut aj preglejka. Schátraný areál závodu je ako industriálny zub zahryznutý v meste a nikto nevie, čo s ním. Len jednu jeho časť využívajú menšie firmy. Ďalšia obeť mečiarovskej divokej privatizácie.
„Je tu pokoj a pekné okolie. Viac ľudí príde, iba keď sú preteky na plochej dráhe. V zime autá na ľade alebo blate, ako sa to vydarí, a v lete motorky. To je všetko,“ uzatvára Žarnovičan.
„Je to výborné, že už tadiaľto nechodí toľko áut, naozaj sa nám uľavilo,“ zdôrazňuje pani na zastávke. „Ubudlo aj havárií na okolitých cestách.“ Pani nie je zo Žarnovice, ale chodí sem nakupovať. Teší sa, že od decembra je tu aj Tesco. Hovorí, že aj centrum mesta sa zmenilo k lepšiemu.
U primátora Na stenách obecného úradu sú rozvešané obrázky detí základnej školy, ako vidia svoje mesto. Na mnohých sú typické oblúky troch peších mostov cez potok Žarnovica. Potom paneláky, príroda. Rýchlostnú komunikáciu R1 nezachytáva ani jeden obrázok.
„Je to, samozrejme, veľká úľava, aj keď fakt, že cez Žarnovicu chodí menej ľudí, skomplikoval život niektorým drobným podnikateľom či živnostníkom, ale s tým sa nedá nič robiť,“ hovorí primátor Kamil Danko. „Situácia bola kritická a kolóny sa zväčšovali pri každej prípojke na hlavnú cestu. Niekedy bol problém vôbec sa pripojiť z vedľajších komunikácií na hlavný ťah.“
Prečo bola práve Žarnovica miestom, kde stáli diaľkové autobusy? Primátor vysvetľuje, že je to dané aj polohou mesta, už v stredoveku tu bola križovatka obchodných ciest. No a potom – motel patril Jednote a tá mala kontrakt s autobusovým dopravcom (ČSAD) – vodiči tu mohli prespávať a výhodne sa najesť. A to, že motel osirel, nespôsobila cesta, ale vlastnícke vzťahy. Ale už sú vyriešené. Bude tu supermarket.
Kamil Danko spomína aj ďalšiu vec, ktorá nebola v čase výstavby cesty docenená – hlučnosť. Jeden úsek ide popri rodinných domoch a tam obyvateľom komplikoval život hluk a v noci aj svetlá. „Dnes je to bežný štandard, ale vtedy ešte nebol. My túto požiadavku neustále predkladáme Národnej diaľničnej spoločnosti, ale tá rieši najkritickejšie úseky, my sme asi na ôsmom mieste. Za tých päť rokov, čo je otvorený náš úsek, sa podstatne zvýšil počet áut aj na samotnej R1.“
Kontrola hlučnosti Keď človek vykročí na odbočku na Banskú Štiavnicu, vyjde na nový nadjazd a onedlho ju má priamo pod sebou. Obyvateľka jedného domu pri nadjazde sa práve vracia domov. „Viete, ja si uvedomujem, čo všetko tá cesta pre nás priniesla, ale my sme to schytali,“ hovorí. „Nadjazd vlastne zdvihol celú cestu, ktorá inak klesala dole a výsledok je, že keď chodia okolo nášho domu naložené kamióny, celý sa trasie. Aj steny nám popraskali. A vzduch je horší. No a zametať pred bránou môžem každý deň. Ale čo už, taký je život,“ vzdychá. „Už nejako dožijeme.“
Pri rodinných domoch od R1 počuť tichý, ale citeľný šum. V noci je určite výraznejší. „Mne je to jedno, ja zaľahnem a spím a cez deň mi to neprekáža,“ hovorí miestny obyvateľ. „Ale ja nie som dobrý príklad, lebo som vyrastal pri železničnej trati. Susedia však spomínajú, že to nie je také ako predtým a jeden z nich si vysadil rad stromčekov, ktoré oddeľujú jeho záhradu od cesty, pre prach a hluk.“
Mladá žena z neďalekej Novej Bane si novú cestu pochvaľuje. „Je to, samozrejme, veľká výhoda, človek sa dostane všade a je aj nižšia nehodovosť. Ale má to aj nevýhody, okolocestujúci sa u nás menej zastavujú, mesto sa stáva menej známym, menej navštevovaným, viac zabudnutým. Predtým tam hocikto zablúdil len tak, trebárs sa najesť, popozerať si mesto. Teraz to bude horšie. Ale to viete, pokrok sa nedá zastaviť.“
Považská Bystrica - most nad strechami Ak ste v minulosti išli autom z Košíc do Bratislavy alebo opačne, prechádzali ste cez jednu svetelnú križovatku – v centre Považskej Bystrice. Považská Bystrica tiež patrí, podobne ako Žarnovica, medzi mestá, ktoré vďaka extrémnej premávke poznal každý, ale vlastne nikto. Výdatnejšie sa začala medializovať až v decembri 2007, keď začali s výstavbou estakády, teda diaľničného mosta, ktorý vedie doslovne nad hlavami obyvateľov.
Časť obyvateľov sa búrila, potom tí, čo boli najbližšie, dva roky žili na stavenisku. Koncom mája minulého roku slúžilo otvorenie estakády ako súčasť Ficovho predvolebného boja. Emócie vyprchali, na koncert Elánu už ľudia zabudli, prišla životná realita. Od otvorenia prešlo viac ako poldruha roka. Ako sa zmenil život v meste?
Desiatky minút čakania Považská Bystrica
Do spustenia diaľničného mosta 31. mája 2010 jazdilo cez Považskú Bystricu asi 35-tisíc až 45-tisíc vozidiel, čo bolo už na hranici úplného upchatia cestnej premávky. Po spustení jazdí cez uvedenú križovatku cca 20-tisíc až 25-tisíc vozidiel. Za rok 2010 sa na tomto úseku stalo 25 dopravných nehôd, pri ktorých bola 1 osoba ťažko zranená a 6 osôb bolo zranených ľahko. Usmrtený nebol nikto. Údaje za predchádzajúce obdobie nie sú momentálne dostupné. Pre porovnanie
19. mája 2010 prešlo za 24 hodín križovatkou 35 665 vozidiel a to neboli zarátané vozidlá, ktoré išli zo smeru od Púchova na Žilinu. 2. júna 2010 to bolo už len 21 552 vozidiel. 19. mája 2010 išlo od Bratislavy 13 582 vozidiel, od Žiliny na Bratislavu 9115 vozidiel. 2. júna 2010 išlo od Bratislavy 3810 vozidiel, od Žiliny 1233 vozidiel.
Programátor Michal má kanceláriu tak, že dovidí na most, takže s ním fungoval od začiatku. „V Považskej Bystrici bolo veľa zlých nehôd a most jednoznačne odľahčil premávku v meste. Tu bol vždy jednoliaty nekonečný prúd áut. My sme tu už mali pomenované priechody podľa smrteľných havárií: Skrúcaného či Móricov, a to nie sú zďaleka všetky tragické havárie. S autom nebolo možné vyjsť z parkoviska. Dnes je to už v úplnej pohode.“
Dopravu v Považskej Bystrici ešte komplikuje nedokončený kruhový objazd rovno pod diaľničným mostom, kde sa tvoria v špičkách zápchy. „Ale pre tých, čo cez mesto iba prechádzajú, je to nesmierna výhoda, vôbec sa nezdržia,“ dodáva Michal. Potvrdzuje to aj Michaela. „Keď som išla z domu na stanicu, musela som si na to vyhradiť pol hodiny. Teraz to stíham za niekoľko minút,“ pochvaľuje si. „To státie pri priechodoch bolo nekonečné.“
„A keď je pekne, ľudia sa ešte môžu pokochať výhľadom z mosta, je krásny. A vlastne aj samotný most je pekný, hlavne v noci, keď je osvetlený nazeleno. V Považskej sme nemali nikdy nič, na čo by sa ľudia chodili účelovo pozerať. Tak teraz máme, nebojím sa povedať, dominantu,“ prekvapuje Michal.
Ubudlo a pribudlo Okolo cesty smerom na Sverepec sú obrovské rozbahnené plochy, po ktorých sa premávajú stavebné stroje. Súčasťou projektu je aj prekládka cesty. Dráha sa vyrovná, odstráni sa nelogická zákruta. A pribudne stredisko správy a údržby diaľnic a tiež vznikne nový zjazd z diaľnice.
Bývalá frekventovaná cesta sa v podstate zmenila na okresnú, veľa áut tu nestretnete. Pamiatkou na starú „slávu“ je kríž s vencom pri kaplnke, ktorá sa až bojazlivo krčí uprostred toho všetkého.
To po estakáde idú autá jedno za druhým. Vo štvrti rodinných domčekov, ktoré boli najviac zasiahnuté mostom, prichádza domov obyvateľka baraka, ktorý je úplne najbližšie. Priamo pod mostom nie je žiadny dom, ale tento je veľmi, veľmi tesne. „Čo vám poviem, užili sme si. Dva roky to bolo strašné. Priamo tu pri nás bolo centrum stavby. Ale najhoršie bolo, keď zatĺkali do zeme tie obrovské pylóny. To naozaj podskakoval celý dom. A či most zacláňa svetlu? Nám ani nie, ale suseda, čo má dom na druhej strane mosta, tým dosť trpí, lebo jej berie doobedňajšie slnko. Má ho tam oveľa menej ako predtým,“ vysvetľuje domáca.
Exhaláty a padajúce kamióny „Aktivisti proti mostu hovorili, že zamorí mesto exhalátmi,“ usmieva sa mladý muž. „Ale veď diaľnica nepridala počet áut, ktoré tadiaľto chodia. A zdravý rozum mi hovorí, že exhalátov je viac, keď sa cez mesto vlečú dvojkilometrové kolóny, ako keď tie autá prebehnú po moste. Dokonca boli poplašné reči, že z mosta budú na domy padať kamióny, tak to už mi pripadá ako vtip, veď estakáda nie je z kariet. Som rád, že to tu je, veľmi sa nám uľavilo,“ pokračuje.
„S hlukom nemám problém, je to len také šumenie, veď sú aj ľudia, čo bývajú pri železnici, zvyknúť sa dá na všetko,“ poznamenáva obyvateľka blízkych bytoviek. Počas budovania tu bolo rušno, ale ako hovorí, zvládli to. „A musím povedať, že tá stavba má niečo do seba, aj keď sme v tom museli žiť dva roky, nedá sa neobdivovať, ako to stavali. A manžel hovorí, že vďaka novým zjazdom a výjazdom, ktoré sa v súvislosti s diaľnicou vybudovali, je všade za chvíľu. Ísť predtým cez mesto znamenalo tvrdnúť desiatky minút v kolónach,“ tvrdí presvedčivo.
Zrazu mimo ťahu Iné dôležité zmeny
Okrem Považskej Bystrice, Žarnovice a Novej Bane zmenili nové úseky ciest aj život vo Svite. Tunel Bôrik otvorili 5. decembra 2009, predtým Svit trpel neznesiteľnými zápchami. Prehustenie dopravy hlavného ťahu Žilina - Košice na úzkej ceste ich mestom zhoršilo otvorenie diaľnice pri Mengusovciach neďaleko Svitu v roku 2007. V tom istom roku vo Svite tragicky zomreli traja chodci. Po otvorení tunela áut dramaticky ubudlo.
Považská Bystrica vskutku nie je miestom, kde by sa premávali hordy turistov s fotoaparátmi, ale ak ste boli často na cestách po Slovensku, je pravdepodobné, že ste poznali motorest Gurmán, frekventovanú zastávku hladných pocestných z celého Slovenska. Ten prežil a vôbec nie zle. „Po definitívnom odklone dopravy sme v prvé týždne pocítili veľký úbytok návštevníkov, ale prinútilo nás to zamerať sa na miestnych,“ hovorí Erika Uherčíková, majiteľka podniku. „Cesty sa uvoľnili a zrazu sú za pár minút u nás a pohodlne sa stihnú v rámci obednej pauzy najesť a vrátiť do roboty, predtým to vôbec nebolo mysliteľné. Jedine víkendy máme slabšie, zatvárame skôr,“ vysvetľuje Uherčíková.
Veľa očakávajú aj od zjazdu z diaľnice pri Sverepci. Skalní totiž teraz schádzajú z diaľnice pri Beluši, idú po starej ceste a od nich sa napájajú v Orlovom. „To je veľká zachádzka a skratka by nám mohla vrátiť ešte viac starých zákazníkov,“ uzatvára Uherčíková.
Beata
Balogová
