BRATISLAVA. Politické strany aj malá časť politikov zrejme budú môcť ďalej využívať právo na odpoveď.
Navrhovaná zmena tlačového zákona, ktorú predložil minister kultúry Daniel Krajcer z SaS, ich možnosti obmedzuje, no nie úplne.
Žiadosť o odpoveď má byť oprávnená už len vtedy, ak reaguje na nepravdivé, či pravdu skresľujúce tvrdenie. Spomenuté právo sa nevzťahuje na politikov a verejných funkcionárov.
„Dôvodom je snaha obmedziť právo na odpoveď len vo vzťahu k politikom a posilniť tak slobodu politickej diskusie v spoločnosti,“ vysvetľuje ministerstvo kultúry.
Obmedzenie sa má týkať prezidenta, členov vlády, štátnych tajomníkov, všetkých poslancov, šéfov ústredných orgánov štátnej správy, starostov, primátorov, županov a predsedov a podpredsedov politických strán.
SaS v referende prišla aj s otázkou, aby verejne činné osoby nemali právo na odpoveď. Argumentovala, že „papaláši“ majú priveľa privilégií.
Strany ako právnické osoby z návrhu vyňaté nie sú. Ani úrady, či ministerstvá.
Šéf Medzinárodného tlačového inštitútu IPI Slovensko Pavol Múdry priznáva, že o vyňatí strán pri príprave novely debata nebola. „Zaregistroval som už výhrady niektorých poslancov. Myslím, že v tomto smere nie je problém to zmeniť“.
Dôležitejšia je podľa neho časť novely, ktorá stanovuje, že odpoveď budú noviny povinné zverejniť len na nepravdivé tvrdenie, pričom dôkazné bremeno bude na strane sťažovateľa.
S tým súhlasí aj šéf Združenia vydavateľov Michal Arpáš. „Návrh považujeme za prijateľný kompromis. Oproti súčasnému je to veľký posun vpred.“
Návrh novely ruší sankcie za neuverejnenie odpovede. Súd bude môcť rozhodovať len o oprávnenosti návrhu. Tiež umožňuje zverejniť odpovede vo vyhradenej časti novín. V súčasnosti je to na „rovnocennom mieste“.
Tlačový zákon platí od júna 2008. Právo na odpoveď ako prvá využila speváčka Martina Šindlerová po článku v Novom Čase o jej vzťahu s bratislavským politikom Branislavom Zahradníkom. V SME sa neskôr pokúšal právo na odpoveď uplatniť aj Robert Fico.
Beata
Balogová
