BRATISLAVA. Snaha o zmierenie alebo iba „právo na vlasť“ a nároky na zmenu hraníc bez priznania časti zodpovednosti?
Takú otázku si minulý týždeň položilo 68 historikov z Nemecka, Poľska, Rakúska, zo Švajčiarska, z Česka i zo Slovenska po tom, ako na začiatku februára nemecký parlament odporučil vláde vyhlásiť Deň vyhnancov.
Spolkový snem na návrh pravicových CDU, CSU a FDP schválil deklaráciu, ktorou za Deň vyhnancov navrhol 5. august.
O falošne historizujúcich nemeckých politikoch píše Marián Leško
O príčine nehovorili História Odsun po vojne
po 2. svetovej vojne vysídili takmer 12 miliónov Nemcov, najviac, takmer sedem miliónov, odsunuli a vyhnali z bývalých území Poľska a Sovietskeho zväzu, z Československa vyhnali a odsunuli takmer tri milióny Nemcov najmä zo Sudet.
V ten deň v roku 1950 vysídlenci protestovali na 70-tisícovom zhromaždení v Stuttgarte proti dohodám spojencov z Postupimu a Jalty a prijali Chartu nemeckých vyhnancov z vlasti.
V nej sa zriekli „odplaty“, vyjadrili túžbu po zjednotení Európy, rovnoprávnosti Nemcov a žiadali „právo na vlasť“.
Problémom charty je, že sa ani slovom nevyjadrila k príčinám odsunu, aj to, že medzi jej signatármi sa objavilo veľa bývalých príslušníkov SS či Hitlerovej strany NSDAP.
Historikom, medzi ktorými sú aj Dušan Kováč zo Slovenskej akadémie vied či riaditeľ Ústavu súčasných dejín Českej akadémie vied Oldřich Tůma, sa väzba na chartu vyhnancov nepáči a v otvorenom liste nemeckému parlamentu ju označili za najhorší možný základ pre pamätný deň.
„Charta je silne poznačená dobou. Prekáža nám najmä to, že sa v nej nemeckí vysídlenci deklarujú ako najväčšie obete vojny, čo je znevažovaním všetkých ostatných obetí – holokaustu, ale aj ďalších vyhnaných, umučených či presídlených nacistami,“ hovorí Kováč. V dokumente podľa historika chýba aj pojem zmierenie.
Narazili na odpor Deň vyhnancov a stanovisko historikov zaujali najmä v Poľsku. Najpredávanejší poľský denník Gazeta Wyborcza sa touto témou zaoberá na titulnej stránke.
O proteste historikov informovali aj najvýznamnejšie nemecké či rakúske médiá.
Proti sa postavila poľská vláda, opoziční nemeckí sociálni demokrati, Zelení aj nemecké židovské obce a podľa poľských médií to nakoniec skôr vyzerá, že vláda návrh parlamentu odmietne.
Zo Slovenska po vojne odsunuli veľkú časť Karpatských Nemcov. Z pôvodných takmer 128-tisíc ich zostalo len asi 20-tisíc.
Podpredseda Karpatskonemeckého spolku na Slovensku Vojtech Wagner hovorí, že nemeckou deklaráciou ani protestom historikov sa ešte nezaoberali, a tak k nej nemôžu zaujať konkrétny postoj.
Kováč pripomína, že väčšinu Karpatských Nemcov nevyhnali Slováci, ale boli presídlení na základe rozkazu z Berlína, aby sa vyhli Sovietskej armáde. Časť z nich presídlili do Sudet, časť sa vrátila, ale neskôr bola odsunutá.
Mnohí sa tak vyhli živelnému vyháňaniu z Československa tesne po vojne, hoci odsunu sa vyhnúť nedokázali.
