Superdrahý prieskum, alebo efektívne zistenie obrovského množstva potrebných údajov v krátkom čase. Štatistici a politici to vidia rôzne.
BRATISLAVA. Keď bude niekto potrebovať informáciu, koľko je v Hornej Marikovej nezamestnaných robotníkov do 55 rokov, vyťuká si to na našej stránke a dostane odpoveď.
Zhruba tak by mali podľa Mariána Horeckého z odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu vyzerať výstupy z májového sčítania obyvateľov, domov a bytov.
Údaje zo sčítania používajú na analýzy a opatrenia mnohé štátne inštitúcie, samosprávy či investori, čoraz viac ľudí sa pýta, či je takéto zisťovanie informácií za viac než 30 miliónov eur potrebné.
Mnohé z odpovedí na 52 otázok z dotazníkov už rôzne úrady poznajú, vypĺňanie formulárov ľudí oberá o čas, niektorí poukazujú aj na hrozbu zneužitia dôverných údajov alebo obrovské náklady na ich zber.
Celá niekoľkoročná akcia, vrátane príprav a vyhodnotenia výsledkov, má stáť 30,6 milióna eur.
Odborníci i politici, ktorí v minulosti so sčítaním prišli do kontaktu, ho skôr obhajujú.
Kde ľudia žijú, len tušíme
„Je to kompletná vzorka slovenskej populácie, od ktorej získate veľké množstvo socio-ekonomických údajov a mnohé z nich nevieme získať inak. V súčasnosti nemáme poprepájané databázy rôznych úradov, aby sme to vedeli spraviť bez sčítania,“ hovorí aj ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.
Ako konkrétne odborníci údaje využijú? „Kde je Bratislava v piatok večer? V rýchliku do Košíc,“ pomáha si známym vtipom.
„Len na základe sčítania môžeme zistiť, ako sa obyvateľstvo presúva za prácou, do ktorých regiónov sa ľudia vracajú a kde už o nich definitívne prišli a hrozí im vyľudnenie. Na základe toho môžeme prijať stratégie, ako ľudí prilákať, ako podporiť dochádzku za prácou,“ vraví Baláž.
Koľko nás vlastne je?
Skeptickejší je k sčítaniu poslanec a bývalý minister sociálnych vecí Ľudovít Kaník (SDKÚ).
„Beriem to ako povinnú jazdu, ktorá sa občas musí absolvovať, aby sme vedeli, ako sa veci vyvinuli v čase, čo sa zmenilo, aké sú trendy, ale či to má stať 30 miliónov, to je už druhá otázka.“
„Čím viac toho budeme vedieť, tým lepšie budeme môcť zohľadniť vplyvy zmien na obyvateľstvo,“ hovorí poslanec a bývalý minister financií Ján Počiatek (Smer).
Štát by mal podľa neho zapracovať na vytvorení kvalitných databáz, z akých čerpajú informácie severské krajiny.
Demograf Ján Mészáros upozorňuje, že sčítanie obyvateľov je naozaj aj o tom, ako sa volá. Údaje v matrikách a registri obyvateľov ministerstva vnútra sú podľa neho len orientačné.
„Nikto nevie presný počet obyvateľov, ten sa každú minútu mení, ako sa ľudia rodia, umierajú a migrujú. Toto je jeden moment, kedy sa to dá sčítať,“ hovorí.Týmto momentom je polnoc z piatka 20. na sobotu 21. mája, ku ktorému sa informácie do dotazníka vypĺňajú.
Ani sčítanie nedá úplne presnú odpoveď o počte obyvateľov. V roku 2001 sa napríklad podľa odhadov Štatistického úradu nepodarilo komisárom zastihnúť asi 25-tisíc ľudí, ktorí ostali nesčítaní.
Veria v nové delenie daní
Čísla o počte obyvateľov majú ukázať aj to, kde naozaj žijeme.
BRATISLAVA. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska a starosta Štrby Michal Sýkora si od sčítania sľubuje získanie presnejších údajov potrebných na otvorenie diskusie o delení podielových daní medzi jednotlivé radnice.
Štatistici na rozdiel od posledného sčítania pred desiatimi rokmi zakomponovali do dotazníka aj novú otázku o obvyklom pobyte, ktorá ukáže, koľko ľudí v mestách a obciach skutočne žije.
Dnes samosprávy poznajú len počet oficiálne prihlásených, ktorý je často odlišný od reality. Peniaze však dostávajú na nich.
Ako dokážu samosprávy využiť aj ďalšie údaje, bude podľa Sýkoru záležať aj od toho, „s akým oneskorením ich dostaneme“. Informácie chce Štatistický úrad zverejňovať až do roku 2014.
Marián Horecký zo Štatistického úradu hovorí, že najdôležitejšie údaje zo sčítania začnú zverejňovať na internete už od septembra.
Na rozdiel od minulosti ich nechcú zverejňovať iba vo forme tabuliek a publikácií, ale aj cez webovú aplikáciu, v ktorej sa budú dať jednotlivé údaje kombinovať a vyhľadávať aj podrobne štruktúrované informácie až na úroveň obcí.
Michal Piško
Štatistici chlácholia
Starostov na Záhorí o potrebe sčítania presviedčala šéfka štatistikov.
BRATISLAVA. Minulý týždeň sa Štatistický úrad ohradil voči kritike starostov a primátorov malackého okresu o nepripravenosti sčítania ľudu. Tento týždeň jeho šéfka Ľudmila Benkovičová (na snímke) Záhorie preto osobne obišla. Obce hrozili, že sa na sčítaní nezúčastnia.
Starosta Rohožníka Peter Šraval kritizoval, že úrad im poskytol chybné mapky, do ktorých majú vyznačiť sčítacie obvody. „Nesedia zoznamy ulíc a čísla domov, sú tam objekty, ktoré neexistujú a chýbajú, ktoré existujú,“ vravel.
Starostom prekážalo, že hoci majú obce o pár dní zháňať sčítacích komisárov, stále nevedia, za akých podmienok. „Ťažko môžeme niekoho verbovať, keď neviem, čo im môžem ponúknuť.“
Po návšteve Benkovičovej už pripravenosť akcie hodnotí zmierlivejšie. „Cením si, že mala záujem urobiť všetko preto, aby sčítanie prebehlo dobre. Žiaľ, je v tom sama,“ hovorí Šarval.
Štatistický úrad nedostatky pripúšťa, na ich odstránení vraj pracuje. „Obce sa do sčítania nezapájajú na základe vlastného rozhodnutia. Ukladá im to zákon,“ upozorňuje hovorkyňa Eva Kelemenová.
Záhoráckych starostov sa nepriamo zastal aj šéf ZMOS-u Michal Sýkora. „Mala by byť kampaň, ako bola pri eure, ľudia musia byť presvedčení o potrebe takejto agendy.“
Štatistický úrad má na kampaň 450-tisíc eur. Bilbordy, plagáty, či televízne šoty nasadí až krátko pred sčítaním.
(mp, cup)
Beata
Balogová
