BRATISLAVA. Aj vytváranie elitných tried na druhom stupni základných škôl prispieva ku segregácii rómskych detí. Majoritná populácia ich tak vyčleňuje do slabších tried a Rómovia nie sú so spolužiakmi, od ktorých by sa mohli učiť.
Upozornili na to sociológovia SAV pri predstavovaní štúdie dvoch okresov. Porovnávali v nej aj etnické rozdiely vo vzdelávaní.
„Riaditelia hovoria, že aj keď delenie vedie ku zhoršovaniu prospechu u rómskych detí, zrušiť ho nemôžu,“ povedala Zuzana Kusá.
O delenie je podľa nej veľký záujem v majoritnej spoločnosti, rodičia od škôl vyžadujú, aby vytvárali triedy s náročnejším učivom. Ak na to nepristúpia, rodičia dajú žiakov inam.
Prehlbuje to zaostávanie Návrhy Ako sa spájať
nastaviť školské obvody tak, aby zahŕňali deti všetkých vrstiev, obmedziť vytváranie elitných tried na druhom stupni, zrušiť špeciálne triedy, zaviesť až 12–ročnú povinnú školskú dochádzku.
Slabšie deti teda ešte výraznejšie zaostávajú, nemajú vzory. Snaha tých, ktoré prejavovali záujem, kým mali v triede ambicióznych spolužiakov upadá, keď sa stretnú s deťmi s nižšou motiváciou.
„Ak skúmate deväť škôl v jednom meste, tak zistíte, že všade majú niečo ako elitnú školu pre detí z bohatých rodín so vzdelanými rodičmi,“ povedal David Kostlan zo Sociologického ústavu SAV. Ďalšie deti chodia na zmiešané školy a potom tie s prevahou Rómov.
Julian Sopko je riaditeľ základnej školy v Spišskej Novej Vsi. Ponúkať programy pre talentované deti považuje za správne.
„Netreba to tlačiť do problému vo vzťahu k Rómom. Každá škola sa snaží vychádzať v ústrety talentovaným.“ Časť detí podľa neho prichádza do školy zanedbaných. „Je to aj v predškolskej príprave.“
Zuzana Munková, riaditeľka Gymnázia Jura Hronca spojeného so základnou školou v Bratislave hovorí, že výberové triedy v základných školách môžu deti viac naučiť, ale aj časť dobrých detí zostane v slabšej triede. „Pre ne je to hendikep, ide sa tam pomalšie.“
Sú spokojnejší Rómovia sú spokojnejší v špeciálnych triedach. Nároky sú malé, dostanú pochvalu aj za malé úspechy. Aj za dochádzku, hovoria sociológovia. Je to často jediné miesto, kde stretnú bielych rovesníkov. Školy však rýchlo opúšťajú.
„Pred ďalším štúdiom uprednostnia aj zlé zamestnanie. Náklady zdanlivo bezplatného stredoškolského štúdia sú pre nich vysoké,“ hovorí Kusá.
Zaujímavé je, že sebavedomie rómskych žiakov je vysoké aj v špeciálnej triede. „Sú výrazne spokojnejší so svojím vzhľadom aj so vzťahmi ako majoritní žiaci,“ povedala sociologička.
V škole sa mu smiali, stačilo, že sa opálil
Štvrták sa z dovolenky vrátil príliš opálený, v triede sa stal terčom posmechu. Rodičov má zmiešaných.
BRATISLAVA. Rodičia už v základných školách zakazujú deťom hľadať si medzi Rómami kamarátov. Obe skupiny tak navzájom oddeľujú.
„Moje dieťa pochádza zo vzťahu s Rómom a zažilo šikanovanie v škole,“ hovorí Marcela Tomášiková, terénna sociálna pracovníčka.
Chlapec chodí do základnej školy v Rožňave, do ktorej rómske matky svoje deti ani nehlásia, považuje sa neoficiálne za akúsi „bielu“ školu. V takejto škole mal jej syn problémy.
Smiali sa mu, že načo si nosí desiatu, má sa ísť najesť do smetného koša. „Predniesla som to na rodičovskom združení, rodičia sa mi ospravedlnili, neviem, ako to bolo potom u nich doma, ale ustalo to,“ spomína Tomášiková.
Pripravila sa už na to, že s pribúdajúcim vekom to budú mať náročnejšie. Chlapec je piatak, šikana prišla na začiatku štvrtej triedy. „Vrátil sa po prázdninách do školy opálený, zrejme to spolužiakov na to podnecovalo. Inak by nikto nepovedal, že je rómskeho pôvodu,“ hovorí matka.
Rovnako spomína na situáciu, keď sa v základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským do tried dostalo viac Rómov, ako bývalo dovtedy zvykom.
Väčšina sa ich v Rožňave hlási k maďarskej národnosti. „Z pohľadu prestíže ju považujú o stupienok vyššie ako rómsku.“ Keď začalo byť v škole Rómov veľa, vznikla ďalšia škola, kam prešlo veľa žiakov i učiteľov. Rómov tam vraj neprijímajú.
Takéto správanie Rómov odcudzí od majority ešte viac. „Prijímajú negatívnu etnickú identitu, ktorá môže viesť k strate osobnej snahy pobiť sa so životom a dosiahnuť vyššie ciele,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá.
Michal Trško
Beata
Balogová
