Ak parlament novelu odobrí, mohli by menšiny v obciach, kde ich žije viac ako 15 percent, používať svoj jazyk v úradnom styku.
BRATISLAVA. Prijatie novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín sťažuje podľa podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela zákon o dvojakom občianstve, ktorý prijala maďarská vláda.
„Orbánov zákon sťažuje aj priatie tohto zákona,“ vyhlásil na tlačovej besede Chmel. Hoci slovenská a maďarská vláda na seba momentálne vzájomne neútočia, podľa Chmela je vzájomná nedôvera dosť veľká.
„Občas sa mi zdá, ako keby na druhej strane Dunaja nevyhovovalo, že Maďari v susedných krajinách majú politické zastúpenie,“ uviedol. Do istej miery o tom svedčí aj to, že maďarská vláda neakceptuje stranu Most-Híd ako svojho partnera, keďže nejde o čisto etnickú stranu, myslí si Chmel.
Navrhol hranicu 15 percent
Novela, ktorú pripravil vicepremiér je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vláda by sa ňou mala zaoberať na najbližšom rokovaní a do parlamentu by sa mala dostať v marci.
Ak parlament novelu odobrí, mohli by menšiny v obciach, kde ich žije viac ako 15 percent, používať svoj jazyk v úradnom styku a napríklad úradné formuláre by museli byť na vyžiadanie v jazyku menšiny. Novela by tiež zaviedla označenie úradov na budovách v jazyku menšiny.
Pôvodne mala novela kvórum pre používanie jazyka menšiny v úradnom styku znížiť na 10 percent, s tým však nesúhlasili kresťanskí demokrati.
Napokon sa koalícia dohodla na kompromisných 15-tich percentách, tie by však ešte mohol okresať parlament. „Zatiaľ sme rozhodnutí z tých 15 percent neustúpiť,“ vyhlásil Chmel.
Novela by sa týkala vyše 700 obcí
Ak by napokon 15-percentné kvórum poslanci schválili, dotklo by sa to 729 obci. Zmenu by však pocítili len v 73 obciach, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria 15 percent, pretože v ostaných obciach žije viac ako 20 percent ľudí hlásiacich sa k národnostnej menšine a tí môžu svoj jazyk v úradnom styku využívať už dnes.
Zmena by sa najviac dotkla rusínskej a rómskej menšiny. V prípadne Rusínov by počet obcí, v ktorých môžu v úradnom styku používať svoj jazyk, vzrástol o 45, rómsky jazyk by po novom zaznieval v 86 obciach, čo je oproti dnešnému stavu o 29 obcí viac.
Počet obcí, kde budú môcť ľudia na úradoch používať maďarčinu vzrastie len o dve.
Vicepremiér sa poľa svojich slov snažil novelou vytvoriť pre menšiny žijúce na Slovensku vhodné prostredie a optimálne podmienky.
„Etnická rozmanitosť je obohatením štátu a spoločnosti a musíme pre ňu vytvárať aj životné, predovšetkým legislatívne podmienky,“ uviedol Chmel.
Menšiny sa majú priznať k svojej identite
Rudolf Chmel od príslušníkov národnostných menšín očakáva, že pri sčítaní obyvateľstva budú prikladať vážnosť nielen ekonomickým a spoločenským informáciám, ale nezabudnú ani na prihlásenie sa k národnostnej komunite, od ktorej odvodzujú svoju identitu, či s ktorou sa cítia kultúrne spätí.
"Osobitne dôležité bude toto prihlásenie sa najmä u obyvateľov, ktorých etnická identita sa vo vnímaní väčšiny vyznačuje negatívnymi stereotypmi," vyhlásil Chmel.
Slovenská republika dnes predstavuje etnicky najrozmanitejšiu krajinu strednej Európy, myslí si Chmel, ktorý to vníma ako obohatenie sociálneho kapitálu celej spoločnosti.
V roku 2011 sa Slovenská republika podľa neho nachádza v dostatočne pokročilom štádiu demokratického vývoja, aby túto prirodzenú viacetnickosť akceptovala a budovala lojalitu svojich obyvateľov aj prostredníctvom podpory ich identifikovania sa s národnostnými a inými menšinami.
Nadchádzajúce sčítanie obyvateľov okrem iného zmapuje aj etnický obraz našej spoločnosti, jej jazykovú a inú rôznorodosť.
"Multietnickosť chápeme ako výhodu našej krajiny, nie ako zdroj jej ohrozenia. Slovenská republika 21. storočia nemôže byť založená na historických traumách ani na stavaní múrov," uviedol Chmel.
