Most-Híd chce znížiť kvórum na používanie menšinových jazykov. Narazil na časť KDH.
BRATISLAVA. Dobrodošli! Aj po chorvátsky vás budú môcť od júla oficiálne privítať úradníci v bratislavských mestských častiach Jarovce a Čunovo, ak parlamentom prejde novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú pripravil vicepremiér Rudolf Chmel (Most-Híd).
Jeho úrad navrhuje, aby sa menšinové jazyky používali na úradoch v obciach, kde žije aspoň 15 percent ľudí hlásiacich sa k menšine. Dnes je kvórum 20-percentné. Po zmene sa má počet obcí s úradným menšinovým jazykom rozšíriť na 729. Pribudlo by 73 samospráv.
Maďarčina by pribudla len na dvoch nových radniciach. V Slovenských Ďarmotách a bratislavskej časti Rusovce. Nové práva by získali najmä Rusíni, ktorí by mohli rodný jazyk používať na úradoch až v 45 nových obciach a Rómovia v ďalších 29.
Most pôvodne navrhoval zníženie hranice až na 10 percent, čo by znamenalo prírastok vyše dvesto miest a obcí vrátane Lučenca či Levíc. Po rokovaniach s koaličnými partnermi ustúpil.
KDH pochybuje
Isté nie je ani 15-percentné kvórum. „Predstavitelia KDH vyslovili pochybnosti aj pri tomto čísle. Naša snaha je presvedčiť ich, že ide o zlepšenie komfortu menších menšín,“ tvrdí Chmel.
„Krehké dohody z minulosti, ktoré sa rodili ťažko, by sa mali dodržiavať,“ oponuje poslanec KDH Martin Fronc. Obáva sa, že nová vlna osádzania tabúľ s menšinovými názvami opäť vyvolá národnostné vášne. „Ak aj nie prirodzene, vyvolávali by ich politici, ktorí by z toho chceli politicky ťažiť.“
Časť KDH upozorňuje, že používanie rómskeho jazyka v úradnom styku bude v praxi nemožné. „Rómska menšina si to zatiaľ nevyžaduje, ale keby začali, nevedel by to nikto zabezpečiť,“ tvrdí Fronc.
Namiesto znižovania kvóra navrhuje, aby mohli v menšinovom jazyku úradovať obce, ktoré aspoň v jednom zo sčítaní ľudu v rokoch 2001 a 2011 dosiahnu 20-percentné zastúpenie menšiny.
„Sme rozhodnutí z 15 percent neustúpiť,“ odpovedá Chmel. Rozporom sa má zaoberať koaličná rada, na budúci týždeň ide návrh do vlády.
V normálnom štáte by používanie jazyka vyriešil život, píše Peter Morvay
Viac práv aj pokuta
Novela prináša menšinám aj ďalšie výdobytky. V ich jazyku by ich mali vyšetriť lekári, rozumieť by im mali aj zamestnanci domovov dôchodcov či útulkov. Ak jazyk nebudú ovládať, pomôcť im má iný zamestnanec zariadenia alebo tlmočník.
V jazykoch menšín sa bude vyhotovovať aj viac úradných dokladov, obce v ňom budú informovať aj na úradných tabuliach, internete či v periodikách.
V menšinovom jazyku budú môcť rokovať aj miestni poslanci či zasahovať obecní policajti, ak nebude nikto z prítomných proti.
Zákon počíta aj s pokutami. Tie môžu dosiahnuť až 2500 eur a budú hroziť napríklad subjektom, ktoré nepreložia varovné výstrahy.
