Je to maximálny počet, ktorý podľa platného volebného zákona môže mať mesto s približne 83 tisíc obyvateľmi.
Súčasný mestský parlament, ako na dnešnom stretnutí s novinármi uviedol primátor Ján Králik, znížil terajších dvanásť volebných obvodov na štyri. Na každého poslanca v nich po jesenných komunálnych voľbách pripadne bezmála 2700 obyvateľov. Primátor ocenil, že väčšina poslancov rešpektovala zákon, pretože doterajší počet volebných obvodov mu odporoval. Banská Bystrica má šestnásť mestských častí, počet ľudí žijúcich v niektorých z nich je nízky, čo podľa zákona neumožňuje zriadiť tam ani jednomandátový volebný obvod.
Zníženiu počtu volebných obvodov sa bránili najmä terajší poslanci z menších mestských častí. Vyslovili obavy, že po pričlenení k väčším častiam, k sídliskám, sa ich kandidáti do zastupiteľstva nedostanú. V parlamente by ich potom nezastupovali ľudia, ktorí v nich žijú. Ich oponenti v mestskom parlamente poukázali na to, že rozhodujúcim nie je to, odkiaľ kandidát na poslanca pochádza, ale ako ho ľudia poznajú a ako mu dôverujú. Navyše podľa zákona poslanec v parlamente nezastupuje svoju ulicu, prípadne mestskú časť, ale rovnako záujmy všetkých ľudí žijúcich v jeho volebnom obvode, ako aj celého mesta.
Spájanie mestských častí bude mať len minimálny vplyv na počet volebných okrskov, na ktoré si voliči už zvykli. Po voľbách bude záležať len na poslancoch jednotlivých obvodov, aký spôsob práce si v nich v rámci zákona o obecnom zriadení zvolia. Dôležité bude určenie pravidiel zastupovania občanov, ako aj kompetencií pre činnosť výborov v jednotlivých mestských častiach a občianskych rád, ktoré je možné zriadiť v každej zo šestnástich mestských častí.
