Nebyť cesty slovenského premiéra Roberta Fica do Líbye, nikdy by som nemal možnosť vidieť ten slávny beduínsky stan baraku Bab Azízija pri Tripolise a jeho ešte slávnejšieho obyvateľa naživo. Líbyjská džamahírija bežne novinárom víza nedáva.
Na druhej stane, keby tej oficiálnej návštevy nebolo, Slovensko by nezažilo medzinárodnú hanbu, keď jeho premiér označil bulharské sestričky obvinené z nakazenia líbyjských detí HIV za páchateľky. To je však po štyroch rokoch pamätnej návštevy vedľajšie. Na faux pas dnes už expremiéra sa zabudlo, Bulhari bojujú o vstup do Schengenu a ten opevnený areál, kde nás Kaddáfí pustil, možno čoskoro zmení majiteľa.
Ten stan, teda skôr hangár vybavený klimatizáciou, kde Fico rozprával o tom, ako na Slovensku buduje sociálny štát, bol v týchto dňoch zrejme jedným z posledných miest, kde sa plukovník Muammar Kaddáfí mohol cítiť bezpečne. Po vyše 40 rokoch jeho vládnutia Líbyjčania, inšpirovaní susedným Egyptom aj Tuniskom, vyšli do ulíc. A Kaddáfí napriek streľbe do civilistov začal strácať kontrolu nad prvými mestami. Tripolis si v čase uzávierky vydania tohto Víkendu stále držal.
Kaddáfího som videl iba pár minút. Bol to však podobný zážitok ako jeho nedávne tragikomické vystúpenie spod dáždnika pred jeho domom. Až by sa nechcelo veriť, že tento človek je reálny.
Už vtedy pôsobil ako karikatúra seba samého. Vitálny starček, ktorý zamenil sponzorstvo terorizmu za obchody so Západom prahnúcim po rope. Jeho gestikulácia, mimika a neverbálna komunikácia vyvolávali dojem, že ide o herca, ktorý sa až priveľmi vžil do vlastnej roly a vypil buď veľa kávy alebo si dal niečo na povzbudenie.
Keď nechal priestor svojmu slovenskému partnerovi, tváril sa chápavo až otcovsky. V tej chvíli som prestal myslieť na atentát nad Lockerbie či výbuch v berlínskej diskotéke La Belle, ktoré mal v minulosti na svedomí, či jeho Zelenú knihu, ktorá položila základy líbyjskej džamahírie, kde oficiálne vládnu ľudové masy. Konečne som odtrhol oči od Kaddáfího beduínskeho oblečenia, rozhliadol sa po jeho stane a zaujal ma veľký televízor s plochou obrazovkou. Ten akoby dokazoval absurdnosť celého predstavenia.
Jeho súčasťou bola aj prehliadka zakonzervovaného zničeného domu, ktorý v roku 1986 bombardovali Američania ako odvetu za teroristický útok na ich vojakov v Berlíne a zomrela tam jeho jedenapolročná adoptovaná dcéra. Práve z tohto miesta Kaddáfí tento týždeň kričal, že demonštranti sú opité a zdrogované krysy, ktoré treba zabiť.
Pred štyrmi rokmi som na tom istom mieste len z diaľky sledoval, ako v strede opevneného areálu s množstvom brán a bezpečnostných jednotiek s ťažkou technikou Kaddáfí sprevádza nášho premiéra. O čom sa tí dvaja pri soche amerického lietadla v líbyjskej hrsti rozprávali, sme sa nikdy nedozvedeli.
„O boji proti svetovému imperializmu," povedal Fico v lietadle smerom do Bratislavy a dodnes si lámem hlavu, či to myslel vážne, alebo len ako veľmi nevydarený vtip.
Diktátori
Mubarak skončil, Kaddáfí končí, kto by mohol byť ďalší? Spomedzi množstva diktátorov sme vybrali osem despotov, ktorí by si podobný koniec ako egyptský prezident určite zaslúžili. Zosadiť ich z kresla však nebude jednoduché.
RAÚL CASTRO Kuba
vládne 3 roky
Hriechy diktátora
Žiadni politickí väzni, dôstojný život pre každého. Takto sa snažia Kubu opísať bratia Castrovci, z ktorých mladší prebral pred tromi rokmi moc. Správy z „ostrova slobody" však hovoria, že je to úplne naopak. Kuba je ostrovom chudoby, bez ľudských práv a s mnohými politickými väzňami
Možnosť revolúcie
Generácia revolucionárov zo začiatku 60. rokov pomaly vymiera, aj Raúl Castro tento rok oslávi osemdesiatku. Fidel Castro si stále nevychoval charizmatického nástupcu, smrť Castrovcov by tak pre opozíciu mohla vytvoriť šancu na zmenu.
PAUL BIYA Kamerun
vládne 28 rokov
Hriechy diktátora
Prezident vládne v stredoafrickej krajine už 28 rokov. Bezpečnostné zložky podľa Amnesty International rutinne zabíjajú politických oponentov. Novinári končia za články o korupcii vlády vo väzení. Po protestoch opozície v roku 2008 zatkli 1500 ľudí, mnohých v nezákonných procesoch bez obhajcov odsúdili.
Možnosť revolúcie
Proti prezidentovi protestovala opozícia už pred dvoma rokmi, keď ju tvrdo potlačili. Menšie demonštrácie boli aj teraz. Zatiaľ to vyzerá, že prezident má situáciu vďaka bezpečnostným zložkám pevne v rukách. Analytici však hovoria, že krajina s jednou z najskorumpovanejších vlád v Afrike dozrieva na revolúciu.
ALEXANDER LUKAŠENKO Bielorusko
vládne 17 rokov
Hriechy diktátora
Prezident „poslednej európskej diktatúry" sa dostal k moci v posledných demokratických voľbách v roku 1994. Odvtedy zobral Bielorusom nielen ich slobody, ale aj národné symboly. Sovietsky sentiment, grobianstvo a brutalita tajnej služby, ktorá si nezmenila meno (stále sa volá KGB) sa stali normou.
Možnosť revolúcie
Na rozdiel od vzbúrených arabských demonštrantov Bielorusi nehladujú a majú zabezpečené dôchodky aj vďaka dotovanému ruskému plynu či rope. Aj preto po každých zmanipulovaných prezidentských voľbách, ako to bolo aj v decembri minulého roka, vyšlo do ulíc len pár stoviek ľudí, z ktorých mnohí hneď skončili vo väzení.
ALÍ CHAMENEÍ Irán
vládne 21 rokov
Hriechy diktátora
V súvislosti s Iránom sa rozpráva najmä o prezidentovi Mahmúdovi Ahmadínedžádovi, skutočným vládcom je však ajatolláh Chameneí. Ani za jeho vládnutia sa z Iránu s bohatou perzskou kultúrou nestala normálna krajina, ale extrémna teokracia, kde sa stále popravuje ukameňovaním, sníva o zničení Izraela a zatýkaní sú aj byvalí prezidenti. Len preto, že majú na vec iný názor. Bonusom duchovného vodcu krajiny je sponzoring teroristov Hizballáhu v Libanone a Hamasu v pásme Gazy.
Možnosť revolúcie
Na rozdiel od svojho predchodcu nebol žiadnou náboženskou autoritou. Aj preto nie je v krajine veľmi populárny a mladí ľudia by sa ho najradšej hneď zbavili a neboja sa to prejaviť nahlas na ulici. Lenže má za sebou ultrakonzervatívne Revolučné gardy a milície Basídž, ktoré brutálne potlačia akúkoľvek snahu o revolúciu.
UMAR BAŠÍR Sudán
vládne 21 rokov
Hriechy diktátora
Sudánsky prezident Umar Bašír je jedinou hlavou štátu, ktorého stíha medzinárodný súd v Haagu za zločiny proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť pri genocíde v provincii Dárfúr. Krajine vládne od roku 1989, jeho vláda bojovala aj s juhom krajiny, ktorý si nedávno odhlasoval nezávislosť.
Možnosť revolúcie
Aj v Sudáne už podľa vzoru suseda z Egypta vyšli ľudia do ulíc. Pri mierových demonštráciách polícia zatýkala ľudí, niektorí sú nezvestní. Prezident už ohlásil, že nebude v roku 2015 kandidovať.
ROBERT MUGABE Zimbabwe
vládne 31 rokov
Hriechy diktátora
Útoky na politických oponentov, potláčanie tlače, rozvrátená ekonomika s hyperinfláciou sú veci, ktoré za 31 rokov vlády vyčítajú prezidentovi Zimbabwe. Mugabe (87) si po nepokojoch pred dvoma rokmi a dohode s opozíciou stále ponechal vládu nad bezpečnostnými zložkami.
Možnosť revolúcie
Paranoidný Mugabe podnikol voči demonštrantom preventívny úder. Polícia zadržala desiatky ľudí, ktorí mali údajne plánovať protesty a obvinila ich zo zrady. Obžalovaní hovoria, že iba diskutovali o demonštráciách v iných krajinách.
THAN ŠWE Barma (oficiálne Mjanmarsko)
vládne 19 rokov
Hriechy diktátora
Najvyšší veliteľ junty, a de facto aj hlava štátu, síce hovorí, že krajinu pomaly demokratizuje, no nie je to celkom pravda. Po dvoch desaťročiach dovolil zorganizovať voľby, ale aj v nich si kľúčovú rolu poistila armáda. Tisíce politických väzňov sú stále za mrežami.
Možnosť revolúcie
Po zmanipulovaných voľbách sa síce na slobodu dostala ikona opozície Aun Schan Su Ťij, no odvtedy o nej veľa nepočuť. Hovorí o zmierení a nie o páde režimu. To však nemusí vyhovovať radikálnejším odporcom režimu, ktorí môžu pritvrdiť v protestoch. Mocnú juntu by aj tak nemali ohroziť.
KIM ČONG-IL Severná Kórea
vládne 17 rokov
Hriechy diktátora
Kým milióny Severokórejčanov hladujú, vedenie krajiny dáva všetky peniaze na armádu a zbrojenie. Akýkoľvek nesúhlas s režimom sa trestá koncentračným táborom. Nielen pre „previnilca", ale aj pre celú jeho rodinu.
Možnosť revolúcie
V možnosť, že by severokórejský režim padol zvnútra, neverí nikto. Opozícia je už dávno vyvraždená, bežní ľudia buď uverili propagande, alebo sa boja. Ak režim nepadne sám, ukončiť ho môže len zásah zvonku.
FOTO - TASR, SITA
