BRATISLAVA. "Odblokovala sa hystéria, ktorá tu panovala štyri roky, ale že by tie vzťahy boli nejako osobitne teplé alebo úprimné, sa nedá povedať," skonštatoval dnes podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd) v diskusnej relácii STV O 5 minút 12.
Ústrednou témou diskusie bol zákon o štátnom občianstve, ktorý sa stranám vládnej koalície nepodarilo presadiť v parlamente. Podľa vicepremiéra Chmela by sa mala táto otázka riešiť nielen v rámci vládneho štvorlístka, ale aj na úrovni bilaterálnych dohôd s Maďarskou republikou (MR). "Z našej strany sa dosť očakáva aj znenie maďarskej ústavy, ktoré by malo kodifikovať takú zásadnú vec, či nositeľ druhého štátneho občianstva bude mať aj volebné právo. Nehovoriac už o iných povinnostiach, ktoré by z toho vyplývali - branná povinnosť, sociálne poistenie, všetko ostatné," uviedol.
Napriek tomu sa podpredseda Mosta-Híd domnieva, že sa situácia okolo tohto zákona na Slovensku niekedy zbytočne zveličuje. Zároveň však odhadol, že príležitosť prijať maďarské občianstvo by mohlo využiť "pár tisíc" Slovákov.
Na margo opätovného posunutia vládnej úpravy zákona o štátnom občianstve, ktorá by mala odstrániť sankcie vyplývajúce zo zákona prijatého za vlády Roberta Fica (Smer-SD), Chmel priznal, že k tomu môže prísť až v apríli. Novela totiž musí byť posunutá do Národnej rady SR najneskôr do soboty (5.3.), no koalícii sa zatiaľ nepodarilo v tejto otázke dospieť k dohode. "Kým nebude u nás dohoda prinajmenšom koaličná, tak ja by som ten zákon do parlamentného procesu nespúšťal," podčiarkol.
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín podľa Chmela nebude mať zásadný vplyv na administratívu obcí, ktorých by sa mala nová úprava dotknúť. Pripravovaná zmena, ku ktorej má výhrady nielen opozícia, ale aj KDH, chce posunúť súčasnú hranicu kvóra potrebného pre používanie jazykov menšín v úradnom styku zo súčasných 20 percent obyvateľov obce na 15. Podľa Chmelových informácií by sa táto zmena mala dotknúť do 80 obcí, pričom najviac sa premietne v prospech rusínskej a rómskej menšiny. Problémy podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny očakáva predovšetkým práve pri rómčine, kde by sa zmena mala dotknúť asi 29 obcí. "Pri tej rómskej menšine je problém tých prekladateľov a celej infraštruktúry, ktorá by mala zabezpečovať kontakt, styk v úradnom jazyku," vysvetlil.
Na margo tejto témy Chmel tiež povedal, že nevidí dôvod odkladať legislatívnu zmenu, ktorá by mala okrem hranice kvóra zaviesť sankcie za porušenie vo výške od 50 do 2500 eur. Májové sčítanie ľudu, ktoré by presnejšie odhalilo reálny dopad novely, podľa jeho slov neprinesie výraznejšie zmeny v údajoch v porovnaní s tými, ktoré vláda už v súčasnosti má.
