Slovensku hrozia ďalšie zosuvy pôdy

Geológovia roky upozorňujú na potrebu prevencie, štát ich varovania ignoruje.

(Zdroj: Ilustračné - TASR)

KOŠICE. Geológovia varujú: Čaká nás nepríjemná jar. Pôda sa bude opäť zosúvať a opäť budú ohrozené ľudské obydlia.

Po vlaňajších ničivých zosuvoch v Nižnej Myšli a Kapušanoch sa tohto roku dali do pohybu svahy v Košiciach - Krásnej, v Slivníku, Krupine a pri diaľničnom privádzači neďaleko Považskej Bystrice.

„Mnohé zosuvné územia, predovšetkým na východnom Slovensku, sú po vlaňajších extrémnych zrážkach ešte nasýtené vodou. Očakávam, že pri ďalšom oteplení a roztopení snehu dôjde k ďalším zosuvom," hovorí Miloslav Kopecký z Katedry geotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity.

Pohyby svahov na Slovensku podľa odborníkov priamo ohrozujú viac ako 550 z 2891 obcí a miest, ktoré sú postavené v zosuvných pásmach.

Dvadsatina krajiny

Vo verejne dostupnom Atlase máp stability svahov je zaevidovaných 21 190 svahových deformácií, ktoré sa môžu kedykoľvek aktivizovať. Zaberajú 5,25 percenta rozlohy územia Slovenska.

Pomôcť by mohla zmena stavebného zákona. Na získanie stavebného povolenia by mal byť potrebný aj geologický prieskum. Žiadna vláda to však neurobila.

Slovensko patrí vďaka päťdesiatročnému výskumu zosuvov medzi najlepšie preskúmané krajiny na svete. Rovnako systematicky však zanedbáva geologickú prevenciu. „Vo výskume sú naakumulované stámiliónové hodnoty.

Na Slovensku však nie je tlak, aby sa tento potenciál v praxi využil," tvrdí vedúci Katedry inžinierskej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, predseda Slovenskej asociácie inžinierskych geológov Ján Vlčko.

Zosuvy každoročne spôsobujú miliónové škody. Odborníci sú presvedčení, že k znižovaniu škôd spôsobených zosuvmi by mohli rozhodujúcou mierou prispieť zmeny v stavebnom zákone.

Doterajšie vlády varovania odborníkov ignorovali. Posledným príkladom sú dve novely stavebného zákona vlády Roberta Fica.

Návrhy Slovenskej asociácie inžinierskych geológov, aby do nich zakomponovala aj povinnosť samospráv zapracovať do územných plánov poznatky o zosuvných pásmach či zo zákona vyplývajúcu povinnosť stavebníka predložiť pri stavebnom konaní výsledky geologického prieskumu, neprešli. A tak niektoré stavebné úrady ďalej vydávajú povolenia na výstavbu aj v oblastiach geologického hazardu.

Zákon znovelizujú

Aj narýchlo ušitá novela geologického zákona, ktorú parlament schválil po vlaňajších zosuvoch na východnom Slovensku a tesne pred parlamentnými voľbami, rieši skôr dôsledky zosuvov.

Premiérka Iveta Radičová vlani po návšteve postihnutých obcí povedala, že kabinet sa bude prevenciou proti zosuvom vážne zaoberať.

Ministerstvo výstavby pod vedením Jána Figeľa pripravuje „veľkú novelu" stavebného zákona, ktorý platí od roku 1976. Verejnosti ju chcú predstaviť v priebehu tohto roka. O prevencii proti geologickým hazardom a eliminácii škôd spôsobených zosuvmi však v návrhu niet ani zmienky.

„Zbierame podnety, ako tento zákon spraviť čo najlepšie aj vzhľadom na riešenie situácií pri záplavách a v predchádzaní pred podobnými situáciami," povedal riaditeľ tlačového odboru ministerstva Ľubomír Tuchscher.

Vlčko: Na Slovensku sa zastavil čas
Patrí medzi uznávaných odborníkov v oblasti svahových deformácií. Podľa jeho názoru máme všetky predpoklady, aby sme dokázali predchádzať škodám spôsobeným zosuvmi. „Na Slovensku sa však v geologickej prevencii zastavil čas“, myslí si vedúci Katedry inžinierskej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, predseda Slovenskej asociácie inžinierskych geológov Ján Vlčko.

Zosuvy na Slovensku vplyvom klimatických zmien a stále častejších extrémnych zrážok predstavujú podľa viacerých odborníkov dnes už trvalé riziko. Okrem doteraz zmapovaných pribúdajú z roka na rok ďalšie. Dá sa im vôbec predchádzať?

S istotou treba konštatovať, že áno, svahové pohyby, z nich predovšetkým zosuvy, predstavujú trvalé riziko. Dá sa ale s nimi žiť v symbióze. Spúšťacím mechanizmom je najčastejšie ľudská činnosť. Svahy v zosuvných pásmach by sme mali nechať, obrazne povedané, na pokoji. Nemali by sme ich narúšať stavebnými zásahmi. Pokiaľ niekto trvá na zásahu do nestabilného svahu, mal by si vo vlastnom záujme financovať inžinierskogeologický prieskum a na základe jeho výsledkov urobiť sanačné opatrenia (napríklad vlastné stabilizačné opatrenia, zmena konfigurácie stavby, opustenie miesta výstavby), ktoré sú ale finančne náročnejšie. Keby sa takto postupovalo v obciach postihnutých zosuvmi v minulosti, nemuselo dôjsť k takým výrazným škodám.

Ako si vysvetľujete, že stavebné úrady napriek varovaniu odborníkov bez problémov vydávajú stavebné povolenia na výstavbu rodinných domov v rizikových zónach zosuvov?

Má to viacero aspektov. Na prvom mieste je fakt, že v stavebnom zákone číslo 50 z roku 1976 nie je napriek viacerým novelizáciám a upozorneniam odborníkov ani zmienka o povinnosti orgánov verejnej správy implementovať výsledky regionálne orientovaných štúdií zameraných na ničivé geologické hazardy. Pritom podklady, ako napríklad Atlas nestabilných svahov, sú verejne dostupné. Stavebné úrady nie sú teda viazané žiadnou legislatívnou normou, ktorá by ich zaväzovala nevydať stavebníkovi povolenie na pozemkoch ohrozených zosuvmi, záplavami či inými geologickými hazardmi, alebo určiť podmienky, za ktorých môže stavať. Tým pádom nikto nenesie ani žiadnu zodpovednosť.

V roku 2003 prešli kompetencie stavebných úradov zo špecializovanej štátnej správy na samosprávy miest a obcí. Bolo to šťastné riešenie?

To je ďalší problém. Nechcem nikoho uraziť. Ale znalosti pracovníkov týchto inštitúcií o charaktere prírodného prostredia i s jeho negatívnymi prejavmi a nežiadúcimi účinkami sú často na pomerne nízkej úrovni. A tak pravdepodobnosť, že zamestnanec stavebného úradu podá potenciálnemu stavebníkovi aj mimo legislatívneho rámca v tomto smere relevantnú informáciu je mizivá. Je jasné, že na takomto úrade prírodovedné vzdelanie nie je určujúce, aspoň jeden zamestnanec by ho mohol mať. Veď negatívne dôsledky z predchádzajúceho roku sú varujúce.

Samosprávy tvrdia, že nemajú financie na inžiniersko-geologický prieskum, ktorý by presne určil, ktoré územia sú na výstavbu nevhodné. Váš názor?

Preventívne vypracovanie inžinierskogeologickej štúdie, zameranej na posúdenie stability svahov menších obcí, nie je až tak finančne náročné. Náklady na prevenciu sú v každom prípade neporovnateľne nižšie ako škody, ktoré pri zosuvoch vznikajú. A to ešte nehovoríme o sanačných prácach. Stabilizácia svahu si vyžaduje rádovo niekoľkonásobne vyššie náklady. Stačí uviesť príklad Nižnej Myšle vlani v lete.

Nemal by mať aj individuálny stavebník zo zákona povinnosť v rámci stavebného konania predkladať odborný posudok či výsledky prieskumu?

Samozrejme!Pri líniových či iných veľkých stavbách investori so samozrejmosťou požadujú inžinierskogeologický prieskum. Pri menej sledovaných stavbách, alebo stavebných investíciách menšieho rozsahu, je stavebník alebo investor často pod vplyvom stavebných organizácií, ktoré majú pocit, že inžinierskogeologický prieskum im ukrojí z ich „koláča“. Aj individuálni stavebníci sú presvedčení, že prieskum im výrazne predraží stavbu domu, a tak radšej riskujú. Pritom štatistiky hovoria, že bežný prieskum nepresiahne pol percenta až percento celkových nákladov na realizáciu stavby.

Systematický, vyše 50-ročný výskum zosuvov zaraďuje Slovensko medzi najlepšie zmapované krajiny na svete. Rovnako systematicky sa u nás zanedbáva geologická prevencia. Prečo?


Geologická prevencia by mala byť jednoznačne zakotvená v legislatíve. Výsledky slovenskej inžinierskej geológie v oblasti výskumu a mapovania nestabilných svahov nás naozaj zaraďujú medzi najprogresívnejšie krajiny na svete. Vo výskume sú naakumulované stámiliónové hodnoty, na Slovensku ale nie je tlak, aby sa tento potenciál využil.

Aká je situácia v iných krajinách?


V druhej polovici minulého storočia sme držali krok s vyspelými krajinami. V tom čase sme mali prehľad o výskyte zosuvov v rámci celého Československa. Potom sa u nás zastavil čas. Geologická prevencia je vo vyspelých krajinách, napríklad vo Veľkej Británii, Nemecku či USA, samozrejmosťou. V týchto krajinách neexistuje stavba bez inžinierskogeologického posúdenia, pričom nejde prioritne len o stabilitu stavebného objektu v zmysle hodnotenia nestabilných svahov, ale aj iných potenciálnych geologických hazardov. Pri kúpe alebo predaji nehnuteľnosti je jednou zo základných podmienok vyjadrenie odborníkov k otázkam výskytu podzemných krasových javov, výskytu starých pochovaných skládok odpadu, teda environmentálnych záťaží, a tak ďalej. Teda inžiniersky geológ sa musí vyjadriť k širšiemu spektru inžinierskogeologických javov, ktoré vplývajú alebo môžu mať vplyv na príslušnú parcelu, či pozemok. Aj poisťovne predtým, ako uzavrú zmluvu o poistení nehnuteľnosti, dávajú si preventívne vypracovať inžiniersko-geologické analýzy. Preto zamestnávajú množstvo geológov. Čiže spoločenský tlak a právne vedomie sú v týchto krajinách iné ako u nás.

Bývalá vláda a parlament vlani v rámci novely stavebného zákona opäť ignorovali odborné pripomienky, vlaňajšia novela geologického zákona rieši len dôsledky, nie príčiny vzniku škôd, ktorým by sa dalo predchádzať, či ich aspoň minimalizovať. Dá sa očakávať nejaká zmena?


Rád by som sa mýlil, ale zdá sa, že sa spamätáme až po zopár ďalších katastrofálnych zosuvoch a škodách v miliónoch eur.
Mikuláš Jesenský

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  2. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  3. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  4. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  5. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  6. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  7. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  8. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  9. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  10. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 445
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 720
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 314
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 156
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 864
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 810
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 691
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 243
  9. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 2 175
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 096

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polícia obvinila Kotlebu za šeky na 1488 eur

Banskobystrickému županovi hrozí za prejavovanie sympatií k extrémistickým hnutiam šesť mesiacov až tri roky.

DOMOV

Policajti koncerty neonacistov nezastavili, lebo je to ťažké

Nabehnúť na koncert extrémistov nie je jednoduché.

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.