Agentúrny text sme o 20:15 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Zabezpečiť vojenskú odstrašujúcu prítomnosť a zabrániť ďalšiemu násiliu. Aj preto ostávajú aj šestnásť rokov po skončení vojny naši vojaci v Bosne a Hercegovine. A v pondelok sa tam posilnili.
Naši dôstojníci prebrali v operácii Althea zodpovednosť za južnú časť Bosny a Hercegoviny s mestami Mostar či Široký Brijeg a s jednou zo základní v Sarajeve.
Po nedávnom odchode z Kosova tak slovenská armáda opäť v regióne zvyšuje svoju aktivitu.Náš dôstojník bude mať na povel okrem 45 slovenských vojakov aj po dvadsiatke vojakov z Turecka a zo Švajčiarska.
Ponuku na šéfovanie južnej časti krajiny sme dostali vlani, z oblasti sa sťahujú Nemci.
Bližšie k domácimDoteraz naši vojaci v Bosne podľa šéfa generálneho štábu Ľubomíra Bulíka strážili tábor veliteľstva misie v krajine. Teraz budujeme LOT tímy, teda skupiny vojakov, ktorí budú bývať v meste či dedine neďaleko miestnych v prenajatých špeciálne upravených domoch. Naši zariadili tri takéto domy, Turci a Švajčiari po dva.
„Slovensko má v každom z troch domov tri LOT tímy, v každom sú traja profesionálni vojaci,“ povedal Ivan Rudolf, hovorca ministerstva obrany.
Najmenej do konca rokaOperácia v Bosne nás vlani stála 2,1 milióna eur, tento rok predpokladá ministerstvo rovnakú sumu. „Dôležité je, že sa nám zmeny podarili tak, že nás to nestálo ani cent navyše,“ povedal minister obrany Ľubomír Galko (SaS).
Misia v Bosne a Herzegovine
21 krajín Európskej únie, 5 krajín mimo únie;
počet medzinárodných vojakov dlhšie klesá, momentálne ich tam je 1500;
naši budú veliť juhu krajiny;
slovenské velenie má pod sebou 45 Slovákov, 20 Turkov a 20 Švajčiarov.
Slovenskí vojaci majú v Bosne a Hercegovine schválený mandát ešte na tento rok, o predčasnom odchode
z krajiny neuvažujeme. „Bezpečnostná situácia je tam hodnotená ako stabilná, politicky je to však hodnotené ako veľmi krehké,“ povedal Galko.
Napriek tomu, že náš minister považuje misiu v Bosne za kľúčovú, s rozšírením počtu vojakov v krajine nepočíta. Budú ich však zrejme musieť dovybaviť.
„Ešte nemožno presne určiť, ako sa bude vybavenie dopĺňať na základe reálnych skúseností z terénu,“ povedal Rudolf. Predpokladá však doplnenie špeciálnym nevojenským materiálom a výpočtovou technikou, ako sú napríklad navigačné prístroje.
Slovensko má v Bosne aj silné diplomatické zastúpenie. Predchádzajúci minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (za Smer) tam pred vstupom do vlády pôsobil ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva. V roku 2007 ho viaceré tamojšie denníky vyhlásili za osobnosť roka. Teraz je Lajčák predstaviteľom Európskej únie pre západný Balkán.
