BRATISLAVA. Dvadsať rokov od konca operácie Púštna búrka sa ministerstvo obrany pokúša udobriť si veteránov.
Československo vyslalo koncom roka 1990 do Perzského zálivu 208 vojakov, z toho asi päťdesiat Slovákov.
Nasadenie chemickej jednotky proti okupačným vojskám Saddáma Husajna v Kuvajte znamenalo prvé zapojenie našich vojakov do ostrých bojov po roku 1945.
„Vtedajšia administratíva dlho odmietala priznať verejnosti, v akom boli nebezpečenstve, na čele operácie,“ priznal včera minister obrany Ľubomír Galko (SaS). Pravda o pôsobení našej jednotky podľa neho vyšla najavo až o mesiace, po zverejnení správy Američanov.
„Mnohých chlapcov boli prepustili, ich nasadenie sa zľahčovalo,“ vravel minister na stretnutí s veteránmi, ktorých pozval osláviť výročie.
Ublížila im horiaca ropa „Som prekvapený, že niekto takéto stretnutie zorganizoval. V minulosti sme sa zúčastňovali len na akciách v Česku,“ hovorí Ján Hradiský, ktorý skúmal, či Iračania neotrávili vzduch alebo vodu.
„Koncentrácia ťažkých splodín z horiacich ropných polí bola vysoká. Zdravotné problémy mali aj naši vojaci, niektorí majú porušenú imunitu a problémy s dýchaním.“
„Keď sme boli Československo, ešte to šlo. Po rozdelení federácie naše ministerstvo na chemikov úplne zabudlo,“ vraví aj ďalší bývalý vojak Štefan Hromada.
Veteránov uznajú Veteráni z Púštnej búrky boli na okraji záujmu armády aj podľa Galka. „Pravidlá stanovujú dĺžku, ktorú museli absolvovať v misii. Oni tam nespadajú, pretože tam neboli tak dlho.“
Ministerstvo pripravuje novú koncepciu starostlivosti o veteránov, o odškodnom neuvažuje. „Budú prizývaní na stretnutia, slávnosti, môžu využívať rehabilitácie, pripomienkovať zákony,“ opisuje program minister.
Výročie skončenia operácie si cez víkend v Kuvajte pripomenul aj minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ).
Zásah trval 42 dní, naša jednotka pomáhala v zálive ešte niekoľko mesiacov. Náklady hradila Saudská Arábia, ktorá po vojne odkúpila výstroj, výzbroj aj techniku jednotky.
Beata
Balogová
