BRATISLAVA. Zavedie to novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú dnes schválila vláda.
Na to, aby obyvatelia obce mohli používať svoj menšinový jazyk v úradnom styku bude stačiť, aby na základe posledného sčítania ľudu tvorili najmenej 15 percent obyvateľstva v obci. Toto sa bude vzťahovať i na mestské časti Bratislavy a Košíc. Ochrana jazykových práv sa tým rozšíri na českú a chorvátsku menšinu. V jazyku menšiny budú v úradnom styku komunikovať aj zamestnanci orgánov verejnej správy. Zákon im ale neukladá povinnosť ho ovládať.
Predstavitelia menšín majú právo v úradnom styku dávať ústne alebo písomné podania, predkladať písomné listiny a dôkazy. Orgány verejnej správy im na ich písomné alebo ústne žiadosti musia okrem slovenčiny odpovedať tiež v menšinovom jazyku a na požiadanie im poskytnúť aj takéto úradné formuláre. Rovnaká možnosť sa týka vydávania rodného, sobášneho či úmrtného listu.
Novela takisto zavedie fakultatívnu dvojjazyčnosť v celej úradnej agende. To znamená pri zápisniciach, uzneseniach, štatistikách, evidenciách, úradných záznamoch, informáciách a agende cirkví určených pre verejnosť. Menšinový jazyk sa bude môcť používať aj pri rokovaní orgánov verejnej správy, súhlasiť s tým ale musia všetci prítomní. Vžité a zaužívané menšinové označenia geografických objektov sa môžu popri štandardizovaných objaviť v odborných publikáciách, tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie.
Keďže v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach, kde menšiny spĺňajú 15-percentnú hranicu, môžu komunikovať vo svojom jazyku, tieto zariadenia v prípade potreby zabezpečia tlmočenie. Možnosť používania menšinových jazykov sa rozšíri i na služobný styk v obecnej polícii.
Novela zavedie sankcie. Správne delikty orgánov verejnej správy bude prerokúvať Úrad vlády SR. Najskôr na porušenie zákona písomne upozorní a požiada o nápravu. Ak k tomu nepríde, môže úrad uložiť pokutu od 50 do 2500 eur.
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín upraví ďalších trinásť zákonov. Nové povinnosti pribudnú obciam, v ktorých podľa posledného sčítania žije najmenej 15 percent obyvateľstva hlásiacich sa k národnostnej menšine. Napríklad budú musieť zasielať oznámenia o konaní sa referenda a všetkých volieb na Slovensku aj v jazyku menšiny. Na dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obce, budovách a dokumentoch sa bude uvádzať jej názov i v menšinovom jazyku.
Zmena by sa mala dotknúť tiež jazykového zákona. V Slovenskej televízii sa už nebudú inojazyčné relácie priamo určené zástupcom menšín vysielať tak ako v súčasnosti s titulkami v slovenčine alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku. Rovnako to platí pre samostatný menšinový okruh Slovenského rozhlasu.
Podľa zákona je jazykom menšiny tradične používaným na území SR bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk.
Predložená zmena zákona reaguje na odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, Benátskej komisie, ako aj Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny. Vicepremiér Rudolf Chmel (Most-Híd) ako predkladateľ návrhu upozorňuje na jeho nesúlad s jazykovým zákonom po zmene v roku 2009, čím prišlo k znevýhodneniu príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín.
