BRATISLAVA. Ak včera písal bieloruský veľvyslanec Vladimir Serpikov depešu do Minska, patrila medzi najvážnejšie, odkedy pôsobí v Bratislave. Na Hviezdoslavovom námestí pri opere uvidel špičky bieloruskej opozície.
Spolu so slovenskými osobnosťami držali portréty obetí represií režimu Alexandra Lukašenka, ktoré sú buď vo väzení, alebo im hrozí niekoľkoročný trest. Len preto, že sa zúčastnili na demonštrácii proti zmanipulovaným prezidentským voľbám.
Protestnú akciu zorganizovala slovenská diplomacia, ktorá sa od decembrových volieb zaradila medzi výrazných kritikov Lukašenkovho režimu. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda vyzval Minsk, aby prepustil politických väzňov, a obetiam represií odkázal, že nie sú osamotené.
„Slovensko je síce malá krajina, ale rozumie nám perfektne,“ hovoril bývalý prezidentský kandidát Alexander Milinkievič. Pri ňom stál ďalší opozičný líder Alexander Kazulin. Po voľbách v roku 2006 ho dobili a odsúdili na päť a pol roka. Z väzenia sa dostal po dvoch rokoch.
Európska únia nedávno obnovila sankcie proti Lukašenkovmu režimu. Jeho predstaviteľom zablokovala víza a zmrazila ich účty. „Keď podobné sankcie zaviedli v roku 2006, nič sa nezmenilo. Fungovali až americké ekonomické sankcie a z väzenia ma pustili,“ hovorí Kazulin.
Bieloruský analytik Alexej Pikulik je presvedčený, že dobre namierené sankcie môžu výrazne poškodiť bieloruskú ekonomiku. „Ich veľkým rizikom však je, že môžu priblížiť Bielorusko ešte viac k Rusku.“

Beata
Balogová
