Štýl Varehu stál štát veľa

Reťazce fiktívnych firiem obrali štát od roku 1993 o obrovské sumy.

BRATISLAVA. Podnikateľ Mikuláš Vareha, ktorého polícia obvinila z daňových machinácií za takmer 29 miliónov eur, už bol obžalovaný z podvodu, súd ho však oslobodil.

Prípad je stále otvorený. Kto na daňových úradoch kryl Varehove fiktívne obchody, nie je známe. Daňový úrad v Trebišove, pod ktorý patria jeho firmy, sa k prípadu nechce vyjadrovať.

Podvody s vratkami DPH, na ktorých mal za uplynulé štyri roky obrať štát o takmer 29 miliónov eur, sú na ústupe. Pre podsvetie boli jedným z dôležitých príjmov v 90. rokoch. Objasňovanie takýchto podvodov je zdĺhavé.

Rekord bol vlani

Odhalenie najväčšieho podvodu v histórii so škodou 44 miliónov eur polícia oznámila vlani vo februári. Obvinených bolo 14 ľudí, vyšetrovanie pokračuje. „V súčasnosti je obvinených 27 osôb a škoda sa vyšplhala na viac ako 50 miliónov eur,“ povedala Andrea Dobiášová z Policajného prezídia. Všetkých stíhajú na slobode.

Vareha je na tom horšie, na základe nového obvinenia prokuratúra včera navrhla uvaliť naňho väzbu. Na slobode by podľa nej mohol pokračovať v trestnej činnosti, ovplyvňovať svedkov, prípadne sa vyhýbať trestnému stíhaniu. O väzbe rozhodne Špeciálny súd.

Šéfovaním Daňového úradu, pod ktorý Vareha spadal, je od 11. februára poverený Peter Bobuľský. Ten len potvrdil, že kauzu preverujú. Pred ním úrad riadil niekoľko týždňov Ladislav Szilágyi, pred ním Jaroslav Mindžák.

Z podvodu Varehu prvý raz obžalovali ešte v roku 2005. Nadmerným odpočtom dane z pridanej hodnoty mal štátu spôsobiť škodu päť miliónov korún. Krajský súd v Košiciach ho v roku 2009 oslobodil. Najvyšší súd na základe odvolania prokurátora vlani rozhodnutie zrušil a vrátil kauzu na prerokovanie na Krajský súd.

Bývalý policajt Vareha má okrem policajtov problémy aj s exekútormi. Podľa výpisov z katastra má exekúciou zaťažených viac nehnuteľností.

V roku 2009 podľa Generálnej prokuratúry za skrátenie dane polícia obvinila 169 ľudí. Obžalovaných bolo 66 a odsúdených 21. Podvodný spôsob, akým mal podnikať Vareha, sa u nás rozbehol, keď sa v roku 1993 zaviedla daň z pridanej hodnoty (DPH).

Reťazce firiem

Keď daň, ktorú zaplatí podnikateľ dodávateľom napríklad za nákup dreva, prevýši daň, čo mu zaplatia odberatelia za nábytok, môže žiadať daňový úrad o nadmerný odpočet. To vytvára priestor na daňové úniky. Pri podvodoch sa využívajú fiktívne faktúry, vývozy aj služby. A reťazec firiem, ktoré vyrábajú fiktívne účtovné doklady. Cieľom je, aby daň na vstupe bola čo najvyššia.

Najväčšie podvody sa zvyknú robiť pri obchodoch so zahraničím. Ako podnikal Vareha, v roku 2007 opisoval v reportáži .týždeň takto: „Donedávna na Ukrajine nakupoval lacnú naftu, tú menil v Maďarsku za hroznový mušt, ktorý spracoval na Slovensku na víno, aby ho výhodne predal na Ukrajinu.“

Podvody firmy robia tak, že si v zahraničí kúpia tovar za cenu bez DPH a predajú ho ďalšej v reťazci. Daň, ktorú má prvá firma v reťazci zaplatiť, však neuhradí. Druhá a niekoľko ďalších v reťazci sa správa nenápadne. Podávajú daňové priznanie, a platia minimálnu daň.

Potrebujú biele kone

Posledná firma v reťazci predá tovar do zahraničia za cenu bez DPH. Tovar sa musí zdaniť v krajine príjemcu. Dodávateľovi však uhradila cenu za tovar, ktorého cena v reťazci firiem rastie a s ňou aj DPH, na ktorej podvodníci zarábajú. Posledná firma si ju totiž pýta od štátu.

Daňový úrad, ktorý musí prejsť celý reťazec, zistí, že prvá firma v poradí sídli na neexistujúcej adrese, nemá žiadny majetok ani zamestnancov. Prípadne je jej konateľom nastrčená osoba – biely kôň.

Podvodmi s DPH za takmer štyri milióny eur sa zaoberal gang takzvaných kyselinárov, ktorí si za vraždy a ekonomické podvody odpykávajú doživotné tresty.