Stal sa z neho diplomat na roztrhanie. Na Slovensko prišiel len na skok na konferenciu Globsec, kde ho každý zastavoval, dával mu svoje vizitky a v kuse mu vyzváňal mobil. „Len za tých pár minút, čo sa rozprávame, mi došlo 40 nových emailov,“ kontroloval si iPhone. Napriek pochybnostiam o európskej diplomatickej službe jeho šéfky Catherine Ashtonovej je presvedčený, že jeho funkcia nie je virtuálna. Eurodiplomat MIROSLAV LAJČÁK.
Po Čiernej Hore, Bosne, krátkej prestávke v ministerskom kresle ste znovu vonku, teraz v Bruseli. Už ste sa zabývali?
„Naskočil som do rozbehnutého vlaku, pretože európska vonkajšia služba sa stále formuje. Ale, keď už máme logo a webovú stránku, a máme všetci emailové adresy, už nemáme právo sa na to vyhovárať.“
A môže vaša služba fungovať? Keď nastúpila Ashtonová na pozíciu šéfky eurodiplomacie, okamžite sa objavili pochybnosti, že európski lídri si vybrali naschvál takú nevýraznú osobu, aby ich nezatienila a neobrala ich o vplyv.
„Nerád sa púšťam do takých tém. Uvedomujem si, že má prakticky nevyplniteľný mandát, napríklad len stretnutí má naplánovaných 500 do roka, čiže v zásade by mala byť v každej chvíli na troch miestach, a keď je niekde, hneď jej z dvoch miest vyčítajú, prečo nie je u nich. Je však výborný manažér, má jasnú predstavu, ako má naša služba plniť svoju funkciu.“
Má jej pozícia zmysel, nie je to virtuálny post?
„Samozrejme, že má. Európska únia je často kritizovaná, že je pomalá, málo efektívna, že nehovorí jednotným hlasom. Po Lisabone sa tieto nedostatky majú odstrániť. Jedna tvár, jeden zahraničnopolitický post, je to zárodok ministerstva zahraničných vecí únie. Vlády členských krajín jej vytvorením prakticky dali súhlas, že sa zrieknu časti právomocí, aby to namiesto nich robila táto služba.“
Lenže iniciatívy môžete vyvíjať až po debate s lídrami európskej únie...
„Máme mandát na celý rad tém, ktorý rešpektujeme. Ale zároveň európske politiky ovplyvňujeme. Napríklad kríza v Tirane, kde ma Ashtonová nedávno poslala.“
Tam ste prišli, keď na opozičných protestoch zastrelili dvoch ľudí. Ako vás tam prijali?
„S obrovským očakávaním a emóciami. Tá návšteva mi pripomínala referendovú noc v Čiernej Hore (keď sa rozhodovalo o odtrhnutí od Srbska, pozn. red.). Prezident, predseda vlády aj líder opozície jasne povedali, že oni sami nevedia nájsť cestu z krízy a my sme ich nádej. Na základe toho, čo som nazbieral, som informoval členské krajiny a európsky parlament, čo máme ďalej robiť. Takže to bola naša služba, ktorá usmerňovala politiku únie. “
Čo sa týka vašej funkcie, máte nejaké právomoci?
„Mám obrovský priestor zodpovednosti, som jeden zo šiestich manažujúcich riaditeľov a mám pod sebou portfólium celej Európy až po Ural, ktorý nie je členom Európskej únie, Turecko aj Strednú Áziu.“
Ako často chodíte na Slovensko? Kde máte rodinu?
„Rodinu som nechal v Bratislave, hľadáme najvhodnejší formát toho, aby sme žili ako rodina. V tejto fáze by to nebolo pre nich ľahké, pretože chodím domov len prespávať a navyše som stále na cestách. Ideálny plán je, aby som aspoň raz za dva týždne bol doma a manželka chodila za mnou. “
Ako vyzerá váš pracovný deň?
„Prichádzam na ôsmu. Mám množstvo prijatí, rokovaní o politických veciach a vnútornom fungovaní organizácie. Komunikácia v tejto službe prebieha intenzívne formou emailov, až to pripomína neustály čet. Len za tých pár minút, čo sa rozprávame, mi došlo 40 e–mailov.“
Na prvej misii v Tirane ste boli kritický, ste pripravení byť tvrdý aj na Rusko?
„Podporujeme jeho snahu o modernizáciu spoločnosti, ale zároveň hovoríme, že to nie sú len projekty, ale aj rámec, kde patrí právny štát, ochrana práv jednotlivca, demokratické pravidlá vládnutia a fungujúca občianska spoločnosť.“
Spomenuli ste právny štát, sledovali ste druhý proces s Chodorkovským? Bol podľa vás v poriadku?
„Vyjadrili sme naše hlboké znepokojenie, ako ten proces prebiehal. Prezident Medvedev požiadal poradný orgán, aby sa na to pozrel, tak sme zvedaví, ako to dopadne.“
Bolo ťažké dostať sa na váš súčasný post, prešli ste výberovým konaním?
„Áno, musel som ním prejsť. Najťažšou časťou bol životopis. Splniť predpoklady, ktoré sa od človeka očakávajú. To nebolo o tom, ako zapôsobíte na interview. Musíte mať čosi, čo vás kvalifikuje na túto funkciu.“
Pomohlo vám, že ste boli ministrom?
„To nezohrávalo rolu, som jediný medzi kolegami, čo bol v rangu ministra. Rozhodli väzby a kontakty v regiónoch, kde som predtým pôsobil.“
Naopak Elena Kohútiková neuspela v snahe dostať sa do Európskej centrálnej banky. Bola to odplata za neposkytnutie pôžičky Grékom? Máme to teraz v Bruseli ťažšie?
„Áno, to rozhodnutie ohľadom pôžičky Grékom nám priťažilo. Sme vnímaní, že sme odskočili od princípu solidarity, ktorý je jedným z nosných pilierov. A to rozhodnutie, ktoré je suverénne a nikto ho nespochybňuje, bolo navyše sprevádzané celým radom vyhlásení, ktoré boli nekompetentné a vyslovene škodlivé pre vnímanie Slovenska.“
Ktoré máte na mysli?
„Slovensko je dnes členom Európskej únie a eurozóny, a keď sa ústavný činiteľ vyjadruje k európskym témam, v únii sa to sleduje. Pochopiteľne, vyjadrenia predsedu Národnej rady na adresu predsedu Európskej komisie (Richard Sulík okrem iného označil Barrosu za marxistuleninistu, pozn. red) boli okamžite veľkou témou v Bruseli. A ja ich nemôžem označiť inak, než škodlivé pre Slovensko.“
Vnímali v Bruseli kriticky, aj keď Sulík hovoril o pláne B pre euro?
„Je logické, že nad takými vyjadreniami ľudia dvíhajú obočia a pýtajú sa, čo to je.“
Vnímajú Radičovej vládu v Bruseli ako menej spoľahlivého partnera?
„To sú silné slová. Ale isté zaskočenie nad skeptickým až cynickým prístupom z Bratislavy tu zreteľne je. Povedal by som, že Ficova vláda mala problém s imidžom, ale v praktickej politike vo vzťahu k Európskej únii ju brali ako veľmi spoľahlivú proeurópsku krajinu. Teraz je to trochu opačný efekt.“
Ste spokojný s pôsobením vo Ficovej vláde?
„Bola to silná skúsenosť a som rád, že som ju mal. Obohatila ma profesionálne aj ľudsky. V dobrom aj nedobrom.“
V čom bola zlá?
„Zrazu som prestal byť osoba s menom a priezviskom, ale bol som vnímaný cez tričko. Ľudia, ktorí ma roky poznali, sa začali tváriť, akoby ma nepoznali. Bola to užitočná, ale nepríjemná skúsenosť. Pracovať pre krajinu a byť ministrom zahraničných vecí je pre diplomata vždy výzva.“
Stretávate sa ešte s Ficom a inými politikmi zo Smeru?
„Nestretávam sa so žiadnymi politikmi, pretože nemám ani dosť času, aby som vnímal, čo sa deje na Slovensku. Ani sa mi nepodarí každý deň si kliknúť na internet a pozrieť si správy, čo sa mi predtým ešte nikdy nestalo.“
Zvládala vaša vláda Maďarsko?
„Tú politiku predchádzajúcej vlády ovplyvňovala skutočnosť, že koaličným partnerom bola SNS. To a priori stavalo Slovensko do ťažkej situácie a s tým sa ťažko dalo niečo urobiť.“
Stretli ste sa niekedy so Slotom a povedali mu, že jeho vyhlásenia škodia slovenskej diplomacii?
„Nikdy som sa s ním nestretol.“
Prečo?
„S predsedom vlády som sa dohodol, že na toto ministerstvo nebude mať SNS žiadny vplyv.“
Ako môže Bratislava na medzinárodnej scéne dotlačiť Budapešť, aby zjemnila zákon o občianstve?
„Je rozumné využívať diplomatické metódy a dávať najavo, že sme konštruktívni. Idea o dvojstrannom rokovaní má u mňa sympatie.“
Bolo správne, že Fico vycestoval za Kaddáfím?
„Vtedy za ním vycestoval aj Tony Blair, aj Silvio Berlusconi, a v únii ho vítali s najvyššími poctami. Ani vtedy som na tom nevidel nič problematické. Ten človek bol pod embargom, potom bolo zrušené a teraz je úplne v inej pozícii.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
