V tento deň presne o 15 hodine a 22 minúte stredoeurópskeho času je Zem na svojej ročnej púti okolo Slnka v polohe, že Slnko sa premieta na oblohe v ekliptikálnej dĺžke 90 stupňov.
Medzi hviezdami na oblohe sa Slnko nachádza v tento deň svojou presnou polohou na rozhraní troch súhvezdí Býka, Blížencov a Orióna. Letný slnovrat je okamih, kedy sa Slnko na oblohe najviac vzdiali od svetového rovníka smerom na sever. Stred slnečného kotúča sa vtedy nachádza na obratníku Raka a Slnko dosahuje na pravé poludnie práve v deň letného slnovratu na severnej pologuli najväčšiu výšku nad obzorom. V Bratislave je vtedy výška Slnka nad južným obzorom 65,3 stupňov. Deň letného slnovratu je na severnej pologuli zároveň i najdlhším dňom roka - Slnko je najdlhšie nad obzorom a na južnej pologuli je samozrejme tento deň najkratším dňom roka.
V Bratislave je Slnko nad obzorom najdlhšie 22. júna - až 16 hodín a 4,5 minút, teda viac ako dve tretiny dňa. V oblastiach na sever od severného polárneho kruhu v deň letného slnovratu Slnko nezapadne, deň je dlhý 24 hodín. Naopak v oblastiach na juh od južného polárneho kruhu Slnko vôbec nevyjde a noc tam trvá 24 hodín. Po letnom slnovrate sa na severnej pologuli dni začnú skracovať a na južnej pologuli predlžovať. Pre pozorovateľa na severnom póle Slnko zostáva nad obzorom pol roka, od jarnej do jesennej rovnodennosti. Pre severnú pologuľu je samozrejme "posvätnejší" a viac oslavovaný deň zimného slnovratu, kedy Slnko začína putovať zo svojho najnižšieho bodu ekliptiky smerom na sever, pričom prináša obyvateľom severnej pologule viac svetla a tepla, čo znamená príchod "nového" života do celej prírody na severnej pologuli.
Na Slovensku je najtradičnejším zvykom oslavy letného slnovratu pálenie svätojánskych ohňov počas najkratšej noci roka.
Každý slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka a na zabezpečenie jeho existencie v ďalšom období.
Obrady letného slnovratu boli sústredené na 24. jún, deň Jána Krstiteľa. V tento deň bol rozšírený zber svätojánskych bylín a rose pozbieranej na lúke sa pripisovala liečebná moc. Na Jána sa nesmelo sadiť, ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe.
K oslavám slnovratu patril oheň vo viacerých formách. Dievčatá robili ohníčky týždeň pred Jánom, na Jána a po Jáne. Ohne mali privolať dážď a popol z nich mal ochraňovať novú úrodu. Predstavy o klesaní slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali horiace kolesá spustené z vrchov do dolín. Rozšírené bolo i vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých stĺpoch. Slnovrat chápaný ako znovuzrodenie slnka bol symbolizovaný roznecovaním posvätného živého ohňa. Ľudia dávali do ohňa kúsok cesta, posúch, alebo aspoň odrobinky pečiva ako pozostatok dávnejších obetí. Oheň bol uctievaný, nesmel sa požičať, ani zhasiť, cieľom bolo udržať ho čo najdlhšie.
