Bratislava 20. júna (TASR) - Otvorenie archívov Štátnej bezpečnosti (ŠtB) považuje poslanec Národnej rady SR a člen Demokratickej strany Ján Langoš za proces vymáhania kolektívnych a individuálnych práv. Ide o kolektívne práva ako právo na pravdu, právo na identifikáciu osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti a individuálne práva ako právo na zisťovanie osudu príbuzných, zmiznutých počas totality alebo právo na rehabilitáciu väzňov.
Bez prístupu k tajným archívom neexistuje skutočné poznanie minulosti, povedal dnes Langoš novinárom. Za kolektívne právo na pravdu považuje právo všetkých mať čo najúplnejšie informácie o aktivitách predchádzajúceho režimu. Podľa neho tiež majú občania právo vedieť mená verejných činiteľov nacistického a komunistického režimu a agentov tajnej polície, "aby neboli zvýhodňovaní len preto, že občania nepoznajú ich minulosť".
Archívne podklady musia byť uložené a sprístupnené tak, aby bolo zabezpečené individuálne právo na zisťovanie osudu príbuzných, ktorí zmizli v období totality, povedal ďalej Langoš. Zároveň má podľa neho každý právo zistiť, čo o ňom bezpečnostné orgány zhromažďovali a akým spôsobom ovplyvňovali jeho život. Obete represie bývalých režimov majú tiež právo na odškodnenie, rehabilitáciu a vrátenie skonfiškovaného majetku - podklady pre rozhodnutie štátu o náhrade sa však často nachádzajú len v dokumentácii bývalých bezpečnostných orgánov štátu, uzavrel Langoš.
Zákon umožňujúci sprístupnenie archívov ŠtB je v súčasnosti v druhom čítaní parlamentu.
*mh pa
NNNN
