Agentúrne texty sme o 21:10 nahradili autorským článkom SME.
Misterstvo školstva ide opäť reformovať učivo. Učebnice zrejme nebudú záväzné.
BRATISLAVA. Vláda hľadá cesty, ako deti naučiť čítať, niektoré školy ich už našli. Cirkevná škola Narnia v Bratislave má už obľúbený projekt Čítanie otcov.
„Deti v druhej triede sa dohodnú, že ich otcovia či dedovia prídu prečítať do školy obľúbenú rozprávku,“ hovorí manažér školy Daniel Bútora. Na hodine sa o texte rozprávajú.
Mužské vzory volajú aj preto, že chlapci majú väčší problém s čítaním ako dievčatá.
V Očovej čítajú inakTest PISA 2009
testovanie 15ročných žiakov OECD,
Slovensko najhoršie dopadlo v čitateľskej zručnosti,
vyše 22 percent detí takmer nerozumie čítanému textu,
77 percent číta s porozumením priemerne,
priemerné výsledky sú v matematike a prírodných vedách.
Väčšina našich žiakov nerada číta, ukázali to výsledky medzinárodného testovania PISA.
Slovensko skončilo pod priemerom, pokiaľ ide o čitateľskú gramotnosť, viac než pätina detí takmer vôbec nerozumela čítanému textu.
Spôsob, ako to zmeniť, v pondelok hľadali odborníci na konferencii v Bratislave. „Každý minitoring číta sociológ ako kritickú správu o stave spoločnosti,“ povedala premiérka Iveta Radičová.
Nemôžeme podľa nej zatvárať oči pred faktom, že deti na otázku, čo čítajú, uvádzajú sociálnu sieť Facebook.
Skúsenosti škôl, ktoré majú dobré výsledky, zbiera ministerstvo školstva. Chystá revíziu vzdelávacieho programu a zmenu školskej reformy exministra školstva Jána Mikolaja (SNS).
Slovenčinárka zo základnej školy v Očovej Mária Mruškovičová učí žiakov rozumieť textu pomocou otázok a diskusie. „Vyučovací blok má dve hodiny. Žiaci pracujú v skupinách po päť členov, baví ich to viac ako individuálna práca.“
Text vyberie z internetu, naposledy bol o štúdiu v zahraničí. Po prečítaní študenti odpovedajú na otázky a hovoria spolu o téme. Učiteľka vyberá krátke texty, dlhšie deti odradia a musí sa zmestiť do hodiny, ktorá má len 45 minút. Žiaci podľa nej zaznamenali po cvičeniach pokrok.
Chcú rýchlu zmenuUčitelia hovoria, že školský systém im stále zväzuje ruky. „Učí sa stále veľa faktov,“ hovorí Bútora. Ministerstvo školstva sľubuje, že to napraví – to však tvrdili všetci doterajší ministri.
„Treba zmeniť rigidný pojem učebnice a predmety, mali by sme hovoriť o vzdelávacích oblastiach a učebných textoch,“ spresňuje štátny tajomník ministerstva školstva Jaroslav Ivančo (SDKÚ).
Učebnice by nemali byť pre školy také záväzné ako doteraz. Učiť sa má menej faktov. „V súčasnosti ani nie je priestor na čítanie s porozumením,“ upozorňuje aj Ivančo.
Audit učiva pripravuje nové vedenie Štátneho pedagogického ústavu. Zmeny by mali zaviesť od prvých ročníkov. Spresniť ich zatiaľ ministerstvo školstva nevedelo. Mohli by však stihnúť už prvákov v školskom roku 2011/2012.
Estónci podporili slabších
Veľký pokrok vo vzdelávaní urobili Estónsko a Poľsko, hovorí riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania ROMANA KANOVSKÁ.
Slovenských žiakov testuje OECD opakovane. Urobili v niečom pokrok?
„Slovensko potvrdilo predchádzajúce výsledky. Nenastali veľké zmeny ani progres, ale ani prepad oproti predchádzajúcemu cyklu. V čitateľskej gramotnosti sme stále podpriemer OECD, v matematike sme sa posunuli do priemeru, v prírodných vedách sme tiež podpriemerní.“
Čo to znamená?
„Zmeny, ktoré sa urobili, neboli účinné, alebo sme ich nezachytili. Uvidíme, čo prinesie rok 2012, tam by sa mal premietnuť nový školský zákon.“
Ktoré krajiny sa zlepšujú?
„Estónsko alebo Poľsko urobili veľký progres, keď sa z podpriemeru krajín vyšplhali nad priemer.“
Ako sa im to podarilo?
„V Estónsku sa robili zmeny od roku 2000 až do súčasnosti. Dôraz kladú na vzdelávanie a prípravu budúcich učiteľov. Začínajúcich učiteľov rok zaškoľujú, aby preklenuli problémy, ktoré pedagóg na začiatku má. Vedú ich starší kolegovia, aby si osvojili ich metódy.“
Slovensko má problém aj s tým, že nevie motivovať slabších žiakov.
„Estónsko kladie dôraz na rozvoj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a najslabších. Ich rodinné prostredie nestimuluje, takže štát investuje viac do ich vzdelania. Aj do mimoškolských aktivít v poludňajších hodinách.“
(zp)
