Zdravie ľudí z osád najviac zhoršujú fajčenie, alkoholizmus, vši a premnožené hlodavce.
BRATISLAVA. Rómovia z osád sa naučili starať skôr o zdravie detí, svoje zanedbávajú a hygienu tiež. Za posledný rok sa tam ešte viac rozmohlo fajčenie a alkoholizmus, ľudia sa nezdravo stravujú.
Správa o plnení druhej etapy Programu podpory zdravia znevýhodnených komunít v rokoch 2009 až 2015 sa práve pripomienkuje.
Pre nedostatok peňazí a terénnych pracovníkov sa zamerali na stredné a východné Slovensko, kde je situácia najhoršia, vysvetľuje hlavný hygienik Gabriel Šimko.
K lekárovi už chodia 2009 a 2010 Zdravie v osadách
Najväčšie zhoršenie:
nárast fajčenia, výskyt drobných hlodavcov a zavšivavenia, alkohol a likvidácia ľudských exkrementov, Najväčšie zlepšenie:
návštevnosť tehotných u lekára, návštevnosť matiek s dojčatami u lekára, 3. očkovanie detí.
„Vari najviac sa komunitným pracovníkom zdravotnej výchovy darí pobádať Rómov k návšteve lekára so svojimi deťmi,“ hovorí Silvia Lengová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rožňave. Výsledky z ostatných regiónov sú podobné.
„Zlepšenie nastalo v návšteve tehotných žien u lekára,“ hodnotí Oľga Herdová z Úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, ktorá materiál pripravovala. Lepšia je aj zaočkovanosť.
Hygieničky dodávajú, že za zlepšením sú najmä terénni pracovníci, ktorí kontaktujú ľudí z osady aj zdravotníkov.
Nepoznajú ani kefku V osadách podľa Márie Salamonovej, zastupujúcej regionálnej hygieničky zo Starej Ľubovne, fajčia najmä matky, často tehotné ženy a pribúda fajčiacich dievčat. Alkohol Rómovia podľa hygieničiek pijú najmä v deň, keď dostanú sociálne dávky.
„Konzumujú viac mäsa, hlavne bravčového a hovädzieho,“ hovorí o zlých stravovacích návykoch Salamonová. Veľmi zriedka jedia ovocie, zeleninu, mliečne výrobky, ryby a strukoviny.
Monitoring 120 obyvateľov rómskych komunít v okrese Stará Ľubovňa z rokov 2007 a 2009 ukázal, že pribudlo ľudí s rizikovými hodnotami niektorých ukazovateľov, napríklad krvného tlaku.
Zlé výsledky sú dôsledkom toho, že ľudia v osadách nemajú žiadne alebo len veľmi obmedzené hygienické návyky. „Darmo ich budem učiť osobnej hygiene, keď oni kefku nepoznajú,“ hovorí Silvia Kontrošová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Hygiene sa učí ťažšie Problémy s hygienou sú na popredných miestach rebríčka kritérií, v ktorých sa etnikum za posledný rok zhoršilo. Kontrošová hovorí, že napríklad pri odstraňovaní problému zavšivavenia musia začínať úplne od nuly. „Oni často prvýkrát videli voš, či ako sa umýva hlava.“
Veľkým problémom je napriek niekoľkým etapám deratizácie výskyt hlodavcov. Ich premnoženie je podľa Lengovej priamo spojené s komunálnym odpadom, ktorý obyvatelia osád neodstraňujú. „Nenájdete človeka, ktorý by sa priznal, že odpad vyprodukoval on s rodinou.“
Deratizáciu preto treba v osadách robiť každý rok. „Ak sa jeden rok nevykoná, hlodavce sa vyskytnú opäť,“ hovorí hygienička z Rožňavy.
Hygieničky sa zhodujú, že pitnú vodu v osadách chcú, iba ak je zadarmo. Ak sa musí za ňu platiť, uprednostňujú rôzne pochybné studničky.
Málo peňazí a ľudí V rokoch 2007 a 2008 išli peniaze na projekt z rozpočtu ministerstva zdravotníctva, druhú fázu od roku 2009 si 12 úradov verejného zdravotníctva platí z vlastného. Zatiaľ minuli vyše 300-tisíc eur.
V osadách pracuje 30 komunitných pracovníkov, čo je málo. Nie sú to len Rómovia.
Beata
Balogová
