Negatívne pokyny na prokuratúre podľa ministerky zastavujú kauzy. Príklady nemá.
BRATISLAVA. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) rieši problém, ktorý zrejme nejestvuje. Prokurátori podľa nej nemali v minulosti možnosť dotiahnuť kauzy aj pre inštitút negatívnych pokynov.
V praxi sa pritom s takýmto prípadom nikto z oslovených prokurátorov nestretol. Aj kritici pomerov na prokuratúre tvrdia, že šéfovia dávajú podriadeným inštrukcie, ako v citlivých kauzách postupovať, nedeje sa to však oficiálnou cestou.
Žitňanská postavila reformu prokuratúry na zákaze negatívnych pokynov. Nadriadený prokurátor už nebude môcť prikázať podriadenému, aby napríklad nevzal obvineného do väzby alebo nepodal žalobu.
„Je to mimoriadne dôležité, aby už nemohol prikázať podriadenému, že má zastaviť trestné stíhanie v niektorej kauze,“ uviedla.
Politici spravili z okrajového problému hlavnú tému debaty, píše Lukáš Fila
Tri príkazy
Za posledných sedem rokov boli podľa Generálnej prokuratúry oficiálne vydané len tri takzvané negatívne pokyny.
„Napríklad pokyn na zastavenie trestného stíhania vydal prokurátor podriadenému po zistení, že skutok nespáchala obvinená osoba, ale jej menovec,“ povedal hovorca generálnej prokuratúry Vladimír Ferko.
V druhom prípade uplynula dvojročná lehota na prerokovanie priestupku. V treťom nadriadený prokurátor dospel k názoru, že stíhanie bolo vedené bez právneho dôvodu, nakoľko nebol spáchaný trestný čin. Ani tu však podľa Ferka nešlo o kauzu, ani nebol stíhaný politik.
S negatívnymi pokynmi sa nestretol šéf prokurátorskej rady Ľudovít Kopernický ani špeciálny prokurátor Ján Šanta. „Za 20 rokov praxe som s tým nemal problém.“
Príklady nemajú
Ani ministerstvo spravodlivosti nevedelo uviesť príklady, keď veľké kauzy zastavil negatívny pokyn. Na otázku, prečo ich potom rušia, odpovedalo: „Podľa nás táto úprava prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti.“
Na zastavenie veľkého prípadu cez negatívny pokyn si nepamätá ani niekdajší kandidát koalície na generálneho prokurátora Ján Hrivnák.
Aj on presadzoval, že ich treba zrušiť. Hrivnák hovorí, že inštrukcie, ako dozorovať citlivé prípady, šéfovia vydávajú, ale tak, že sa to neeviduje. Keď to bude v zákone zakázané, vraj si to nedovolia.
Kopernický tvrdí, že aj chystaný zákaz sa dá obísť. „Nadriadený prokurátor nevydá podriadenému negatívny pokyn, aby nevzniesol obvinenie, ale uloží mu zrušiť uznesenie o obvinení.“
Podobne argumentoval aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, keď prikázal pustiť z väzby Jozefa Majského. Trnkovi vyčítali negatívny pokyn. „Negatívny pokyn by bol vtedy, ak by som vydal príkaz – nevezmite ho do väzby,“ uviedol vtedy Trnka.
Koľko o kauze zverejniť? Názory sú aspoň tri
Novelu zákona o prokuratúre kritizuje prokuratúra i mimovládky.
BRATISLAVA. Novelu zákona, ktorá prokurátorom prikazuje, aby do 15 dní zavesili na web uznesenia, ktorými sa skončilo trestné stíhanie, kritizujú občianski aktivisti aj súčasné vedenie generálnej prokuratúry.
Podľa prvých obmedzí právo verejnosti na informácie, podľa druhých sa naopak bude zverejňovať informácií priveľa.
Zúži sa dnešný zákon?
„Návrh obmedzuje právo na informácie, keďže oproti súčasnému zneniu zavádza princíp, že sa sprístupňujú iba vyslovene určené rozhodnutia,“ povedal advokát Vladimír Šárnik zo združenia Eurea.
Úplne vylúčená je zo zákona napríklad kategória rozhodnutí o odmietnutí veci, ktoré podľa neho už vyšetrovatelia nebudú sprístupňovať vôbec.
Šárnik v minulosti neúspešne žiadal zverejnenie rozhodnutí, ktorými sa zastavilo vyšetrovanie viacerých veľkých káuz. Už dnešný zákon podľa neho prikazuje polícií celý text rozhodnutia zverejniť.
Obavy o osobné údaje
Úplne opačný názor má generálna prokuratúra. Podľa hovorkyne Jany Tökölyovej povedie zákon k porušovaniu viacerých ústavných práv vrátane práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti či dobrej povesti.
Anonymizácia rozhodnutí vraj nemusí stačiť. „Často na základe samotného skutku možno zistiť, najmä v malých obciach, koho sa rozhodnutie týka.“
Na podobný problém upozorňuje advokát Ondrej Mularčík. „Ak aj niekomu vymažete meno a dáte iniciálky a pripojíte nejakú jeho funkciu, tak ho rovno identifikujete.“
Niektorým prokurátorom sa návrh páči
Bývalý prokurátor a štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka tvrdí, že zákon prispeje k transparentnosti.
„Každý jeden prokurátor a policajt bude pod dohľadom verejnosti a nedovolí si vydať nenáležite odôvodnené či dokonca nezákonné rozhodnutie,“ povedal Žilinka.
Obmedzenia infozákona sa nebojí, rozhodnutia o odmietnutí ešte môže do zákona vraj pridať parlament.
Za prospešnú považuje novelu aj špeciálny prokurátor Ján Hrivnák.
„Ustanovenie by malo zabezpečiť transparentnosť rozhodnutí prokurátorov, pretože v minulosti sa stali prípady, keď sa zastavenie trestného stíhania nemuselo zhodovať s objektívnym stavom veci.“
Michal Trško
