Igor Štefanov aj Marián Janušek by mali ísť podľa polície do väzenia. Obvinila aj členov výberovej komisie v nástenkovom tendri.
Pôvodnú správu tlačových agentúr sme nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. „Toto sa mi zdá už za hranicou reálna,“ odpovedal poslanec SNS Igor Štefanov v auguste minulého roka na otázku, ako sa postaví k prípadnému návrhu prokurátora na jeho zbavenie imunity pre nástenkový tender.
Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) v stredu informoval, že takýto návrh je reálny. Polícia požiadala prokurátora, aby o zbavenie Štefanovovej imunity požiadal parlament. Dopustiť sa mal trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní.
V tendri za 3,6 miliardy korún mal byť bývalý minister výstavby Štefanov hlavným organizátorom toho, že protizákonne uspel vopred dohodnutý uchádzač, konzorcium firiem Avocat a Zamedia.
Okrem Štefanova obvinila polícia aj exministra Mariána Janušeka, dvoch ministerských úradníkov a osobu, ktorú si ministerstvo najalo ako „odborne spôsobilú na verejné obstarávanie“.
Obvinení v stredu skladali telefóny. SNS bude reagovať až po doručení písomného obvinenia. Lipšic povedal, že s obvinením súhlasí aj prokuratúra, tá však ešte konečné slovo nepovedala.
Nižšie v texte nájdete:
Exministrom hrozí až dvadsať rokov v base
Keď poslanec prišiel o imunitu, väčšinou skončil ako nevinný
Víťaza tendra poznali ešte skôr, než otvorili obálky
Vinníkov vidí aj polícia
Päť ľudí je podľa vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zodpovedných za nástenkový tender. Exministri a nominanti SNS Igor Štefanov a Marián Janušek, bývalý riaditeľ Agentúry na podporu regionálneho rozvoja Radoslav Behúl, bývalý riaditeľ odboru realizácie programov regionálneho rozvoja Tomáš Labay a Zdenka Kudláčová, ktorá vystupovala ako odborne spôsobilá osoba pre verejné obstarávanie.
Štyroch obvinili, Štefanov má ako poslanec imunitu a na jeho trestné stíhanie musí dať súhlas parlament. A to až potom, ako ju o to požiada generálny prokurátor. Keďže funkčné obdobie Dobroslava Trnku uplynulo, jeho kompetencie má námestník Ladislav Tichý.
Prokuratúra čaká
Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) hovorí, že polícia koná so súhlasom dozorovej prokurátorky. Prokuratúra však tvrdí, že prípad bude ešte študovať. „Prokurátor špeciálnej prokuratúry uznesenie o vznesení obvinenia ani podnet na zbavenie imunity zatiaľ nedostal,“ povedal hovorca prokuratúry Vladimír Ferko s tým, že rozhodnú, keď sa s ním oboznámia.
Za zbavenie imunity plánujú hlasovať koaliční poslanci, opoziční sa ešte rozhodnú. „Počkáme, či generálna prokuratúra podá do parlamentu podnet. Ak sa tak stane, oboznámime sa s ním a zaujmeme postoj,“ povedala hovorkyňa Smeru Silvia Glendová.
Predseda Smeru Robert Fico ako premiér súhlasil s vymenovaním Štefanova za ministra namiesto odvolaného Mariána Janušeka. Médiá už vtedy písali, že Štefanov je za tender možno ešte viac zodpovedný ako Janušek. Bol predsedom výberovej komisie a podpisoval aj sporné predražené faktúry.
Podozriví mlčia
Nikto z obvinených sa nechce vyjadrovať. Obvinenie im zatiaľ polícia nestihla ani doručiť. „Nemôžete,“ zložil telefón Janušek. „Nemám teraz čas a vôbec nemám informácie o tom, čo mi hovoríte,“ povedala Kudláčová.
„Počkáme si na dokumenty a vyjadríme sa po zasadnutí poslaneckého klubu SNS. Pán Štefanov sa bez doručenia písomného obvinenia zatiaľ nemá k čomu vyjadriť,“ povedala hovorkyňa SNS Jana Benková. Anna Belousovová v stredu pre TASR pripustila, že bude za zbavenie imunity. Štefanov by mal podľa nej sám požiadať o jej zbavenie, aby sa počas vyšetrovania očistil.
„Vždy som tvrdil, že to bolo podľa zákona a neobávam sa toho, že by to pre mňa mohlo mať trestnoprávne následky,“ hovoril v lete Štefanov. Pripúšťal politicky motivované pokusy o obvinenie.
Lipšic na otázku, či verí v odsúdenie podozrivých, povedal: „Táto vec je v kompetencii Špeciálneho súdu, ešte bude treba niečo urobiť s Najvyšším súdom.“
Minister Lipšic nehovorí, či budú vyšetrovať aj iných vrcholných politikov.
BRATISLAVA. Ak by súd bývalých ministrov výstavby Igora Štefanova a Mariána Janušeka (obaja SNS) odsúdil, hrozilo by im niekoľkoročné väzenie. Na Slovensku ešte minister odsúdený nebol.
Polícia obviňuje Januška z machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, za čo hrozí sedem až dvanásť rokov, hlavne pre výšku škody. Zároveň mal spáchať trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, za čo hrozí desať až pätnásť rokov. Posledný trestný čin je zneužívanie právomocí verejného činiteľa, kde opäť pre vysokú škodu hrozí desať až dvadsať rokov.
Janušek je obvinený, pretože ako minister zastupoval ministerstvo a zmluvy podpisoval. V minulosti tvrdil, že len podpísal, čo mu predložili úradníci.
Štefanov by bol pravdepodobne obvinený z toho istého, čo Janušek. Ostatní sú obvinení len z machinácie.
Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) nechcel špekulovať, či sú bývalí ministri najväčšími „rybami“, o ktorých chytaní často hovorí.
Za mrežami doteraz skončil iba jeden poslanec, o ktorého imunite ani nehlasovali.
BRATISLAVA. Jediným exposlancom, ktorý skončil vo väzení, je zatiaľ Peter Ďuračka. Odpykáva si osemročný trest za podvod s DPH, pre aký polícia nedávno obvinila aj podnikateľa Mikuláša Varehu.
O poslaneckú imunitu Ďuračka neprišiel štandardným spôsobom. V marci 1999 ho z parlamentu odstránila materská SDK po tom, čo vulgárne nadával policajtom. Strana stiahla do parlamentu štátneho tajomníka Ivana Rosivala. Ďuračka ako jeho náhradník tak prišiel o mandát.
Vinný, nevinný Karlin
Doteraz jediným poslancom obvineným z korupcie je Gabriel Karlin z HZDS. Parlament ho zbavil imunity v novembri 2003. Tri mesiace strávil vo vyšetrovacej väzbe. Súd mu najskôr vymeral ročný trest. Podľa konečného verdiktu je však nevinný.
Trest päť rokov väzenia uložil v marci 2004 Krajský súd v Žiline bývalému poslancovi za SOP Imrichovi Sládečkovi za podvod v kauze Centrogel. Najvyšší súd však verdikt zrušil. Národná rada zbavila Sládečka imunity v júni 2000.
Zastavení
Niekoľko ďalších poslancov, ktorých parlament zbavoval imunity, sa pred súd ani nedostalo. Za finančné machinácie v sprivatizovaných kúpeľoch Sliač a Kováčová bol obvinený Viliam Soboňa z HZDS. Parlament ho vydal na trestné stíhanie v máji 2003. Prokuratúra neskôr kauzu zastavila.
V marci 2004 zbavili imunity bývalých funkcionárov FNM Milana Reháka a Igora Pinkavu. Obvinení boli z toho, že sa za poslednej Mečiarovej vlády podieľali na pochybnom prevode bytov fondu. Trestné stíhanie zastavila prokuratúra.
Napriek imunite polícia v júni 2004 omylom obvinila v kauze DMD Holding Mečiarovho poslanca Jána Mikuša. Vyšetrovateľ následne rozhodnutie stiahol. Prokuratúra trestné stíhanie zastavila.
V januári 2005 parlament vydal na stíhanie Libušu Martinčekovú (SDKÚ) v súvislosti s veľkou olejárskou kauzou, ktorá doteraz nie je uzavretá.
Poslanca Smeru Dušana Muňka polícia podozrievala z nezákonného chovu exotických vtákov. Parlament ho v novembri 2004 nevydal. Rovnako ani Jána Kvorku, ktorého chce teraz polícia postaviť pred súd. Kvorka mal zbiť mladého Róma.
Zmluvu s víťazom súťaže nachystali predtým, ako mohli poznať jeho meno.
BRATISLAVA. Doteraz nezverejnenou informáciou o nástenkovom tendri je, že na ministerstve poznali víťaza skôr, ako vôbec otvorili obálky. Znalec totiž v počítači Zdenky Kudláčovej, ktorá odborne zastrešovala tender, našiel pripravený návrh zmluvy medzi ministerstvom a víťazným konzorciom.
Do počítača bol uložený deň predtým, ako výberová komisia v zložení Štefanov, Behúl a Labay otvárala obálky.
Autorom dokumentov v Kudláčovej počítači mala byť práve spoločnosť Avocat Juraja Hatvanyho, ktorý je blízky Jánovi Slotovi.
Zmluvu podľa polície neodobril právny odbor ministerstva, hoci to bolo jeho povinnosťou. Pracovníci Avocatu mali podľa zistení polície ešte pred vyhlásením tendra na ministerstve kancelárie, hoci oficiálne vlastníkovi budovy neplatili žiadny nájom. Hatvany v stredu nereagoval.
Polícia zistila, že ministerstvo pred vyhlásením tendra oslovilo tri firmy – Avocat, Zamedia a Prolegal a informovalo ich o ňom. Hatvany SME v minulosti tvrdil, že o tendri sa dozvedel od Zamedie a nie od ministerstva. Prolegal nemala v súťaži šancu – žiadané služby neposkytuje.
Avocat aj Zamedia mali byť podľa polície zo súťaže vylúčené, lebo nespĺňali viaceré podmienky – nedodali napríklad niektoré dokumenty z banky. Namiesto toho im ministerstvo stihlo vyplatiť 12,8 milióna eur. Celkovú potenciálnu škodu vyšetrovateľ vyčíslil na 97 miliónov eur.
Prvé porušenie zákona prišlo hneď na začiatku. Informácia o tendri mala byť vyvesená na verejne prístupnom mieste, nie na tabuli, ku ktorej sa dalo dostať len pomocou špeciálnej karty alebo elektronického vrátnika.BRATISLAVA. Vláda má v programovom vyhlásení aj zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara. Chýbajú jej na to hlasy. Amnestie chce totiž zlomiť ústavným zákonom, na ktorý treba 90 poslancov.
Podľa programového vyhlásenia vláda pripraví zákon, ktorý „umožní prekonanie účinkov amnestie zastupujúceho prezidenta z roku 1998“. Predseda KDH Ján Figeľ sa vlani vyjadril, že je to v pláne na tento rok. Ministerstvo spravodlivosti včera neodpovedalo, či na takom zákone pracuje.
Pre Mečiarove amnestie súdy zastavili stíhanie bývalého šéfa SIS Ivana Lexu v kauze zavlečenia prezidentovho syna. Rovnako skončilo obvinenie exministra vnútra Gustáva Krajčiho za zmarené referendum. Krajčiho a Lexu parlament zbavil imunity po voľbách 1998.
Lexa bol obvinený aj v ďalších kauzách, súdy ho však postupne oslobodili. Bývalý riaditeľ bol zároveň prvým poslancom, ktorého parlament vydal na väzobné stíhanie.máj 2007
Ministerstvo výstavby vyhlásilo tender za 3,6 miliardy korún na propagáciu eurofondov a právne služby iba na nástenke. Vyhralo konzorcium firiem Avocat a Zamedia blízke predsedovi SNS Jánovi Slotovi. Išlo o jediného uchádzača, ktorý sa do súťaže prihlásil.
koniec 2008
O prípad sa začali zaujímať médiá. Zverejnili, že tender bol vyhlásený iba na nástenke a faktúry, ktoré ministerstvo firmám zaplatilo. V niektorých prípadoch išlo až o stopercentne predražené sumy. Tender začal preverovať Úrad pre verejné obstarávanie.
apríl 2009
ÚVO konštatoval, že v tendri bol porušený zákon. Premiér Robert Fico sa po oboznámení s výsledkami kontroly rozhodol odvolať ministra výstavby Mariána Janušeka z funkcie. V tom čase už tender hradený z eurofondov skúmala aj Európska komisia.
apríl 2009
Fico síce odvolal Janušeka, ale súhlasil s tým, že ho nahradí Igor Štefanov, ktorý celý tender pripravoval. Fico to odôvodňoval tým, že za kauzu je politicky zodpovedný minister, nie úradník, ktorý ho pripravoval
apríl 2009
Vláda požiadala Štefanova, aby zabezpečil zrušenie zmluvy. Firmy súhlasili, hoci by v prípade jednostranného vypovedania na súde zrejme uspeli. Spolumajiteľ Avocatu Juraj Hatvany to odôvodňoval tým, že nebudú poskytovať služby niekomu, kto o to nestojí.
september 2009
Polícia začala v prípade oficiálne trestné stíhanie. Začala skúmať spôsob, akým bol tender vyhlásený aj to, či boli tovary a služby nakupované predražene.
október 2009
Európska komisia rozhodla, že tender z eurofondov nepreplatí. Štefanov tvrdil, že peniaze Slovensko nestratí a bude ich môcť použiť na niečo iné. Zabudol však povedať, že dovtedy minutých dvanásť miliónov eur budeme musieť uhradiť zo štátneho rozpočtu.
marec 2010
Až po druhej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu sa Fico rozhodol odvolať z funkcie aj Štefanova. SNS zvažovala odchod z vlády, ale napokon neodišla. NKÚ podobne ako pred ním ÚVO označil tender za netransparentný a pre štát zjavne nevýhodný.
marec 2011
Polícia rozhodla o obvinení konkrétnych páchateľov. Urobila tak aj na základe znaleckého posudku, ktorý skúmal počítače jednotlivých úradníkov. Prokuratúra teraz rozhodne, či podá do parlamentu návrh na zbavenie imunity Igora Štefanova.
Archívne videá ku kauze.
2. októbra 1997 - Poslanci mandátového a imunitného výboru NR SR neodporučili plénu NR SR vydať na trestné stíhanie poslanca HZDS Jána Belana za dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil ťažké ublíženie na zdraví žene, ktorú zrazil ešte predtým, než v decembri 1996 zasadol do parlamentných lavíc za Františka Gauliedera. Vyšetrovanie nehody však nebolo ukončené a po nástupe Belana do NR SR nemohlo bez súhlasu parlamentu ani pokračovať, keďže Belan získal poslaneckú imunitu.
24. februára 1999 - NR SR vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca parlamentu Gustáva Krajčiho (HZDS) v kauze zmareného referenda. Pri záverečnom hlasovaní sa prezentovalo 135 poslancov, za vydanie súhlasu bolo 83 a proti 52 členov zákonodarného zboru. Poslanec čelil obvineniu zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, podvodu v súvislosti s referendom vyhláseným prezidentom republiky v roku 1997 a protiprávnym vyplatením odstupného bývalému štátnemu tajomníkovi Ministerstva vnútra SR.
3. februára 2000 - Rozhodnutím zákonodarného zboru bol poslanec Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Ivan Lexa zbavený imunity, a musel sa podrobiť vyšetrovaniu pri obvineniach zo spáchania šiestich trestných činov.
22. júna 2000 - NR SR vydala súhlas na trestné stíhanie nezávislého poslanca Imricha Sládečka v súvislosti s kauzou vedenia firmy Centrogel.
21. septembra 2000 - Rozhodnutím 65 poslancov stratil poslaneckú imunitu člen zákonodarného zboru Víťazoslav Moric (SNS). Bolo tak možné začať vyšetrovanie, či svojimi výrokmi na adresu Rómov naplnil podstatu trestného činu podnecovania rasovej neznášanlivosti, keď verejne podnecoval k nenávisti k rómskemu etniku žijúcemu na Slovensku.
22. mája 2003 - NR SR súhlasila s vydaním poslanca ĽS-HZDS Viliama Soboňu na trestné stíhanie. Za jeho vydanie hlasovalo 67 zo 125 prítomných. Proti bolo 37 poslancov a 21 sa zdržalo hlasovania. Bývalého šéfa Kúpeľov Sliač a Kováčová vyšetrovateľ ešte koncom roku 2000 obvinil spolu so Stanislavom G. Trestného činu sa mali dopustiť v súvislosti so zriadením akciovej spoločnosti Casino Sliač Slovakia a jej prevádzkovaním.
27. novembra 2003 - Poslanci parlamentu vydali na mimoriadnej schôdzi Gabriela Karlina na trestné stíhanie. Poslanca ĽS-HZDS obvinil vyšetrovateľ z brania úplatku. V septembri 2009 ho sudca spod obžaloby oslobodil.
11. marca 2004 Parlament vydal na trestné stíhanie dvoch svojich kolegov poslanca ĽS-HZDS Milana Reháka a nezávislého poslanca Igora Pinkavu. Za zbavenie ich poslaneckej imunity hlasovalo 70 poslancov, 54 bolo proti a 15 sa zdržalo.
20. januára 2005 Parlament súhlasil s vydaním poslankyne za SDKÚ Libuše Martinčekovej na trestné stíhanie a zbavil ju poslaneckej imunity. Generálny prokurátor podal do NR SR žiadosť o vydanie súhlasu s trestným stíhaním Martinčekovej v súvislosti s najväčšou slovenskou zločineckou skupinou, ktorá sa zaoberala nelegálnym obchodovaním s pohonnými látkami.
11. marca 2008 - Poslanec SNS Sergej Chelemendik oznámil predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi, že sa dobrovoľne vzdáva poslaneckej imunity. Urobil tak v súvislosti so žiadosťou generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku vo veci zbavenia poslaneckej imunity a v záujme objektívneho a spravodlivého vyšetrenia svojej dopravnej nehody 1. decembra 2006 na diaľnici na úseku Bratislava - Horná Streda. NR SR dňa 22. mája 2008 s trestným stíhaním poslanca SNS Sergeja Chelemendika pre dopravnú nehodu nesúhlasila.
28. októbra 2009 - Mandátový a imunitný výbor Národnej rady (NR SR) nevyhovel požiadavke Generálnej prokuratúry (GP) SR a nevydal poslanca Smeru-SD Jána Kvorku na trestné stíhanie. Prokuratúra prišla k záveru, že Ján Kvorka sa v apríli 2006, v čase, keď ešte nebol poslancom, dopustil v Martinskom okrese obmedzovania osobnej slobody.
