BRATISLAVA. Kabinet dnes odsúhlasil novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady SR a Vlády SR v záležitostiach Európskej únie, ktorý už v parlamente vyvolal rozpory. Opozícia totiž avizovala svoje rozhodnutie nepodporiť novelu ústavného zákona a s tým súvisiacu novelu rokovacieho poriadku. Predseda klubu poslancov Smer Pavol Paška to zdôvodnil euroskepticizmom koaličnej väčšiny.
Predkladateľ zákona a predseda eurovýboru Ivan Štefanec z SDKÚ to považuje za nepochopiteľné, schválenie zákona by totiž znamenalo, že slovenský parlament bude môcť priamo zasiahnuť do tvorby legislatívy EÚ. Poslanci Národnej rady SR by po novom mohli úniu aj zažalovať, ak dospejú k názoru, že únia svojou legislatívou porušila zásadu subsidiarity. Takisto dáva parlamentu právomoc schvaľovať v niektorých otázkach spôsob hlasovania predsedu vlády v Európskej rade. Zmena vyplýva z platného znenia Lisabonskej zmluvy. Koalícia však na schválenie potrebuje aj opozíciu, lebo ide o ústavný zákon, na schválenie ktorého je potrebných 90 hlasov. V prvom čítaní norma prešla a opozícia zákon predtým podporila v gestorskom výbore pre európske záležitosti.
Silnejší mandát Národnej rady SR sa v zákone prejavuje hlavne v dvoch oblastiach - v právomoci parlamentu zaviazať predsedu vlády SR pri hlasovaní v Európskej rade o použití prechodovej klauzuly, tzv. paserelleclause a v posilnení právomoci Národnej rady SR pri dohľade nad dodržiavaním zásady subsidiarity. Účelom prechodovej klauzuly je umožniť Rade hlasovať väčšinovo aj v prípadoch, keď sa vyžaduje jednomyseľné hlasovanie. "Rozhodnutie o väčšinovom hlasovaní v Európskej rade je vážnym zásahom do postavenia členského štátu. Stráca sa ním právo veta, čo je obzvlášť citlivé v prípade malých členských krajín, akou je aj Slovensko,“ uviedol Štefanec. Predseda vlády SR je pred rokovaním ER o použití passerelly povinný takýto návrh predložiť do NR SR a tá odsúhlasí, či má hlasovať za použitie prechodovej klauzuly alebo proti.
Silnejšia právomoc Národnej rady SR pri dohľade nad dodržiavaním zásady subsidiarity, v rámci ktorej môže EÚ konať iba v oblastiach odsúhlasených členskými štátmi znamená, že Národná rada SR môže podať na Súdny dvor EÚ žalobu, ak dospeje k názoru, že EÚ svojou legislatívou zasiahla do oblasti, ktoré sú výsostnou kompetenciou členského štátu. "Novela preto významne posilňuje národné záujmy Slovenska. Umožňuje totiž Národnej rade SR nielen aktívne vplývať na legislatívu EÚ, ale ju aj zablokovať. Stane sa tak vtedy, ak poslanci väčšinovo dospejú k názoru, že bruselská legislatíva porušuje zásadu subsidiarity,“ vysvetlil Štefanec.
