KOŠICE. Lesoochranárske zoskupenie Vlk a ďalšie ochranárske mimovládky si svoje právo byť pri rozhodovaní štátnych orgánov vydobyli až v Luxemburgu. Priznala im ho Veľká komora Európskeho súdneho dvora.
Rozsudok zverejnený v utorok nepriamo dokazuje, že novela Zákona o ochrane prírody bývalej vlády je v rozpore s Aarhuským dohovorom, ktorý garantuje účasť verejnosti na rozhodovaní o životnom prostredí a prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia.
Nesmeli hovoriť
„Je to veľké víťazstvo,“ hovorí náčelník lesoochranárov Juraj Lukáč. "Týka sa nielen nás a Slovenska, ale všetkých mimovládnych organizácií v členských štátoch únie, ktoré ma tento rozsudok čakali," dodal.
Vlk má na Najvyššom súde vyše dvesto odvolaní voči rozhodnutiam krajských súdov, ktoré zamietli žaloby lesoochranárov na rôzne inštitúcie. Súdy použili rovnaký argument: podľa Zákona o ochrane prírody ochranári nie sú účastníkmi správneho konania.
„Bývalá vláda a parlament obrali mimovládne organizácie o možnosť vyjadrovať sa k udeľovaniu výnimiek na odstrel chránených zvierat, chemické ošetrovanie porastov a či na iné zásahy v chránených územiach. Verím, že nový zákon o ochrane prírody, ktorý by mal byť hotový do konca roka, zohľadní rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,“ povedal ochranár.
Dôležité aj pre iné krajiny
Právna zástupkyňa lesoochranárov Iveta Rajtáková považuje rozsudok za dôležitý pre ochranu životného prostredia v rámci celej únie. „Do konania sa zapojilo ďalších osem členských krajín únie.“ Advokátka očakáva, že Najvyšší súd verdikt zohľadní.
„Európsky súdny dvor vrátil mimovládnym organizáciám právo byť účastníkom konania a súdnou cestou sa domáhať nápravy, keď orgány verejnej moci pochybili. Predpokladám, že rozsudok ovplyvní rozhodovanie od obvodných úradov životného prostredia až po ministerstvo aj v konaniach, ktoré sú živé," povedala Rajtáková.
Rozsudky Európskeho súdneho dvora sú záväzné aj pre slovenské súdy, povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.
„Keďže Súdny dvor v rozsudku vyslovil, že článok 9 odstavec 3 Aarhuského dohovoru nemá v práve Európskej únie priamy účinok, nevyplýva z neho priamo oprávnenie podávať správne žaloby v oblasti životného prostredia. Zároveň však Súdny dvor uložil vnútroštátnemu súdu povinnosť vykladať vnútroštátne právo v čo najväčšej miere v súlade s právom únie tak, aby umožnil organizáciám na ochranu životného prostredia podať žalobu proti správnym rozhodnutiam, ktoré sú v rozpore s rávom únie v oblasti životného prostredia," povedal hovorca.
Ako vyloží Najvyšší súd slovenské právo v jednotlivých prípadoch však závisí od jeho právneho uváženia.
Novelu zákona o ochrane prírody schválil parlament v roku 2007. Ministerstvo životného prostredia vtedy pod vedením SNS v rámci pripomienkovania tvrdilo, že mimovládky často zneužívali svoje nadštandardné postavenie na obštrukcie pri správnych konaniach.
Akt pomsty
Novela Zákona o ochrane prírody schválil parlament napriek výhradám odborníkov v roku 2007. Návrh predložili koaliční poslanci Marián Záhumenský, Magda Košútová (obaja Smer), Ján Slabý (SNS) a Zdenka Kramplová (HZDS).
Ministerstvo životného prostredia v rámci pripomienkovania kladne hodnotilo najmä zmenu postavenia združení, ktorá „je plne v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska voči Európskej únii".
Mimovládne organizácie podľa rezortu často zneužívali svoje nadštandardné postavenie na obštrukcie pri správnych konaniach.
„Mám pocit, že zákon bol reakciou na aktivity ochranárov proti ťažbe dreva po kalamite v Tichej a Kôprovej doline. Vláda a parlament sa zrejme chceli zbaviť nepohodlných oponentov," myslí si Rajtáková.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
