V Bratislave sa dnes radili veľvyslanci v členských krajinách NATO. Na ich porade sa zúčastnil aj hlavný organizátor jesenného summitu NATO v Prahe, bývalý český veľvyslanec vo Washingtone Alexander Vondra, ako aj ďalší hostia zo zahraničia.
Vondra v Bratislave pripomenul, že pozvanie do NATO nie je niečím, na čo by mala krajina nárok, ale výsadou, ktorá je spojená s tvrdou prácou. Ako dodal, verí, že Slovensko bude medzi pozvanými kandidátmi. Pre Českú republiku je podľa neho veľmi dôležité, aby Slovensko bolo v NATO, ale záleží napokon iba na Slovensku: "Šance Slovenska sú samozrejme veľmi dobré, urobili ste veľký kus práce za tri roky. Čiže, čaká sa (a to nie je žiadne tajomstvo) na tunajšie voľby. Ja myslím, že Slovensko má dostatok informácií, občania aj politici, ja osobne som si takmer istý, že to dobre dopadne. Ale samozrejme žiadne takéto rozhodnutie urobené nebolo a dôjde k nemu až niekedy na jeseň."
Slovenská diplomacia v súvislosti s integráciou do NATO nenecháva nič na náhodu a mobilizuje všetky sily, aby členské krajiny aliancie mali dostatočný objem informácií o kandidatúre Slovenska. Tento fakt potvrdzuje aj dvojdňové pracovné stretnutie vedenia rezortu so slovenskými veľvyslancami v členských krajinách NATO.
Dôležitá pre vstup do NATO nebude len pozvánka, ale aj proces ratifikácie, preto treba poznať situáciu v tej - ktorej členskej krajine. Podľa slovenského veľvyslanca v USA Martina Bútoru tak vzniká akási zahraničnopolitická mapa, ktorá odhaľuje, kde z pohľadu zahraničnopolitického lobingu Slovenska existujú ešte biele miesta.
Podstatné je, že ministerstvo zahraničia na toto rokovanie diplomatov v členských krajinách NATO pozvalo aj predstaviteľov visegrádskej štvorky - ČR, Poľska a Maďarska. Všetci zhodne skonštatovali, že SR má veľké šance získať pozvánku na vstup do NATO, avšak podstatné je, ako sa rozhodnú občania v septembrových voľbách. Podľa českého splnomocnenca pre summit NATO Alexandra Vondru nikto z členských krajín aliancie nemá právo a záujem prikazovať slovenským občanom, ako majú voliť, avšak NATO má právo rozhodnúť, koho medzi seba zoberie. Dodal, že treba brať vážne stanovisko amerického veľvyslanca v aliancii, ktorý sa v dnešných rakúskych novinách vyjadril na margo tejto záležitosti. N. Burns sa vyjadril, že ak by sa v Bratislave vrátilo k moci HZDS, bola by to základná prekážka pre vstup Slovenska do NATO.
Právnici prezidenta Rudolfa Schustera zvažujú právne kroky hlavy štátu voči denníku Nový čas. Denník uverejnil článok: "Rudolf Schuster sa opäť prepožičiava na reklamu". Malo sa tak stať plánovanou účasťou na prezentácii latinskoamerickej kultúry v Bratislave, kde si má prezident údajne pripíjať nealkoholickým nápojom, a tak urobiť reklamu. Podľa prezidentovho poradcu však novinári poskytli čitateľom zavádzajúce informácie; prezident sa kvôli pracovne zaneprázdnenosti na budúcotýždňovej akcii nemôže zúčastniť.
NR SR schválila dlho očakávanú novelu telekomunikačného zákona. Sú v nej zapracované dokumenty súvisiace s telekomunikačnou politikou Európskej únie. Najvýznamnejšou zmenou je uvoľnenie prístupu k miestnym vedeniam, čo umožní rozvoj konkurencie v poskytovaní vysokorýchlostných dátových služieb, čiže internetu.
Subjekty, ktoré kritizovali monopol Slovenských telekomunikácií v prístupe k miestnym vedeniam, požadovali oproti vládnej predstave viacero zmien. Ako pre Slobodnú Európu povedal predseda Združenia pre prosperitu Branislav Ondruš, všetky ich dôležité návrhy prešli, vrátane podstatného zvýšenia pokuty za zneužívanie dominantného postavenia na trhu do výšky 50 miliónov korún.
Prijatím týchto zmien sa podľa Ondruša odstránilo nebezpečenstvo, že k zrušeniu monopolu Slovenských telekomunikácií dôjde len na papieri, ale nie fakticky: "V tejto chvíli sme predbehli všetky asociované krajiny, máme legislatívu, ktorá je až na maličké drobnosti vlastne naozaj na úrovni toho, čo presadzuje aj Európska komisia."
