Parlament rozhodol, že Slovenské telekomunikácie ako dominantný telekomunikačný operátor musí sprístupniť miestne telekomunikačné vedenia, teda spojenie medzi konečným užívateľom a najbližšou ústredňou. ST proti novele protestujú, alternatívni telekomunikační operátori ju naopak privítali. O tom, že 1. 1. 2003 sa končí monopol ST na poskytovanie hlasových služieb rozhodli vláda a parlament už dávnejšie. Teraz parlament rozhodoval o tom, či ST budú povinné sprístupniť miestne vedenia alebo nie. Poslanci rozhodli, že ich ST budú musieť sprístupniť aj konkurencii. Podľa P. Podhoranského z Telekomunikačného úradu to znamená, že ST budú musieť poskytnúť konkurencii medený dvojdrôt, ktorý vedie od konkrétneho užívateľa k prvej telefónnej ústredni. Cez tento dvojdrôt sa môžu okrem hlasovej služby poskytovať aj dátové služby. Podobná prax je podľa neho aj v krajinách EÚ, pretože budovanie nových telekomunikačných rozvodov by bolo nehospodárne. ST s novelou nesúhlasia a tvrdia, že budú diskriminované. Hovorkyňa ST k tomu uviedla, že alternatívni operátori novelu využijú ako prostriedok na získanie si atraktívnych firemných zákazníkov a nebudú mať záujem o poskytovanie služieb obyčajným občanom. Túto obavu potvrdil jeden z alternatívnych operátorov, spoločnosť Dial Telekom, ktorej generálny riaditeľ pripustil, že po liberalizácii budú mať alternatívni operátori najskôr záujem iba o firemné telefónne prípojky. Liberalizácia telekomunikačného trhu v SR nebude bezproblémová. ST a konkurenti sa budú pravdepodobne sporiť o výšku poplatkov za prístup k miestnym vedeniam. Naznačil to už spor o poplatky za poskytovanie telekomunikačných služieb na báze ADSL. ST ich totiž začali ponúkať za nízke ceny už teraz, pričom ostatní operátori ich budú môcť ponúkať až po 1. januári, keď budú mať prístup k miestnym vedeniam. Minulý týždeň však zakročil Protimonopolný úrad SR, ktorý predbežne ST zakázal poskytovať tieto služby.
Od 1. októbra bude v SR platiť novela Trestného poriadku, ktorá umožní skrátiť vyšetrovanie. Aj napriek tomu, že Ministerstvo spravodlivosti SR navrhovalo, aby príslušníkov policajných zborov a ostatných ozbrojených zložiek súdili vojenské súdy, poslanci rozhodli, že policajti zostanú pod jurisdikciou civilných súdov. Štátny tajomník MS SR však tvrdí, že rezort ponúkal parlamentu správne riešenie. Prijatie tejto úpravy by podľa neho pomohlo zvýšiť disciplínu v PZ a aj v iných zboroch. Zrýchlilo by sa tiež vybavovanie prípadov súvisiacich s trestnými činmi policajtov. Pozmeňovací návrh predložil poslanec M. Mesiarik, podľa ktorého by vojenské súdy nevyriešili základné problémy. Podľa neho treba polícii pomôcť, treba ju posilniť, spraviť lepší výber a nie stavať policajtov pred vojenské súdy. Pripomenul tiež, že máloktorá krajina EÚ má takúto prax. Podľa Mesiarika je v súčasnom trestnom práve dostatok priestoru, aby policajtov, ktorí porušili zákon, potrestali dostatočne vysokým trestom aj pred civilnými súdmi. Štátny tajomník MS však tvrdí, že na miestnej úrovni existujú personálne väzby napríklad medzi prokurátorom a obvineným policajtom. Vojenské súdy obvodové sú však v SR iba tri, takže personálne väzby by sa určite prerušili. Mesiarik urýchlenie konania nespochybňuje, ale tvrdenia o prerušení personálnych väzieb na vojenských súdoch odmieta, pretože k previazanosti a k vzťahom by došlo aj na tejto úrovni. Súdenie policajtov pred vojenskými súdmi odmietal aj OZ polície. Štátny tajomník však nechápe, čoho sa odborári boja, pretože vojenské súdy súdia podľa toho istého Trestného zákona a poriadku ako súdy civilné. Odborári sa podľa neho teda bránia iba tomu, aby sa veci, ktoré sa stanú, boli rýchlejšie a razantnejšie vybavené. Podľa odborového predáka Litvu však ide o zachovanie práce pre vojenské súdy, pretože tým pri profesionalizácii armády práca ubúda. Konanie by sa podľa Litvu a Mesiarika mohlo urýchliť preradením niektorých vojenských sudcov na civilné súdy.
