Europoslankyňa Anna Záborská sa obáva, že predpísaný počet žien vo verejných funkciách by len zabrzdil naštartované pozitívnejšie myslenie voči ženám.
BRATISLAVA. Zavedenie predpísaného počtu žien vo verejných funkciách či vedení podnikov nie je podľa europoslankyne Anny Záborskej (KDH) priechodné v Európskej komisii (EK) a už vôbec nie na Slovensku. Nemyslí si, že by všetci komisári súhlasili so zákonom stanovenými kvótami pre ženy. Problémy očakáva aj v Európskej rade. Určite nebudú súhlasiť ani všetci premiéri, uviedla Záborská v rozhovore pre TASR.
Znovuotvorená diskusia o zavádzaní kvót pre ženy v rámci únie má podľa Záborskej svoju príčinu. Keď sa nám nedarí, tak začíname viac rozprávať o kvótach, vysvetlila. Počas desaťročí dochádzalo k rôznym deformáciám. Europoslankyňa sa však obáva, že kvóty len zabrzdia naštartované pozitívnejšie myslenie voči ženám.
Kriticky sa pozerá na aktivitu podpredsedníčky EK Vivien Readingovej, ktorá po pozitívnom vyhodnotení zastúpenia žien v renomovaných nadnárodných a národných korporáciách, chce v priebehu jedného roka sledovať pomer mužov a žien v rozhodovacích procesoch. Na základe toho komisia posúdi, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia. Ak budeme rok čakať na to, či príde EÚ s usmernením, že treba zavádzať kvóty, tak sme určite rok stratili, lebo všetci budú čakať na to, čo sa bude diať, tvrdí Záborská.
Poznamenala, že ak niekoľko desaťročí nemajú ženy z rôznych dôvodov rovnakú príležitosť zastávať významnejšie posty a do roka by sa to malo zmeniť, dostaví sa iný efekt. Rok na dané miesto nemôžeme prijať žiadneho muža. Kvalifikovaní, vzdelaní a rozumní muži budú diskriminovaní, ak im zatvoríme dvere pred tým, aby sme naplnili nejaké kvóty, vysvetlila.
Europoslankyňa chápe, že postavenie žien vo verejnom živote je problémom, ktorý nie je ľahké vyriešiť, pretože u istej skupiny ľudí bude neustále pretrvávať pocit diskriminácie či uprednostňovania. Chceme, aby sa ženy angažovali vo verejnom a profesijnom živote, začali sme presadzovať politiku zosúladenie rodinného a verejného života, pokračovala.
Na Slovensku sa otázka stanovenia počtu žien vo funkciách otvorila počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Samotné ženy to odmietli s tým, že nechcú, aby sa na ne pozeralo ako na kvótové ženy. Záborská spomenula príklad Francúzska, kde politické strany majú zo zákona povinnosť mať na kandidačných listinách určité percento žien. Ak sa snažia toto nariadenie obísť, musia zaplatiť pokutu. A strany ich radšej zaplatia, dodala.
