BRATISLAVA. Okrem komunistickej sa Slovensko stále nevyrovnalo ani so svojou vojnovou minulosťou. Svedčí o tom plánované odhalenie búst Ferdinanda Ďurčanského v Rajci či Jánosa Esterházyho v Košiciach.
Na Slovensku je aj viacero pamätných tabúľ prezidentovi Jozefovi Tisovi, v Čakajovciach jeho pomník, v mestách ulice pomenované po antisemitských kňazoch biskupovi Jánovi Vojtaššákovi a Štefanovi Moheľovi.
Historik Dušan Kováč hovorí, že vplyvom vymývania mozgov počas dvoch totalít má na Slovensku stále hlasné slovo skupina ľudí, ktorá vníma dejiny nacionalisticky a za hlavnú hodnotu považuje štátnosť bez ohľadu na jej charakter. „Týka sa to tak slovenských, ako aj maďarských nacionalistov,“ upozorňuje.
Negatíva nevidia Kto bol Ďurčanský
1906: narodil sa v Rajci, 1930: ukončil právo v Bratislave, od 1937: spolupracoval s nacistickou kontrarozviedkou, 1939 1940: ako minister zahraničia a vnútra sa podieľal na protižidovských zákonoch, 1940: spolu s Tisom rokoval s Hitlerom, ale ešte v tom roku pre odlišné predstavy o zahraničnej politike musel z vlády odísť, 1945: ušiel do exilu, žil v Argentíne a Nemecku, 1947: v neprítomnosti odsúdený na trest smrti, 1974: zomrel v Mníchove.
Diskusiu v posledných týždňoch vyvolal najmä zámer mestečka Rajec osadiť na námestí SNP bustu Ferdinanda Ďurčanského, ktorý sa podieľal na príprave protižidovských zákonov.
Rajecká busta, ktorá na námestí stojí zatiaľ zabalená, vyvolala kritiku historikov aj časti verejnosti.
Mestu prišli nesúhlasné listy zo Zväzu židovských náboženských obcí, Zväzu protifašistických bojovníkov, od viacerých občianskych združení aj obyvateľov. Časť z nich začala podpisovať aj petíciu za odstránenie busty. Protifašistický zväz oznámil, že je pripravený podať aj trestné oznámenie.
Primátor mesta Ján Rybárik (nezávislý) rodáka obhajuje, obyvateľom rozposlal agitačné listy od Ďurčanského synovca Petra Hundáka aj od Stanislava Májeka z historického odboru Matice Slovenskej. „Vidím na ňom viac pozitív ako negatív. Môj názor je, že môže mať v Rajci osadenú bustu,“ trval na svojom.
O matičný zborník o Ďurčanskom z roku 1996 sa opierali aj mestskí poslanci, keď bustu za 14-tisíc eur v roku 2009 schvaľovali. Proti buste sa naopak postavil miestny odbor Matice v Rajci, ktorý vedie novinárka a historička Soňa Vanovčanová. Ďurčanský podľa nej arizačné zákony aj sám využil.
Sme zahľadení do mýtov, tvrdí historik Milan Zemko.
Diskusie postoje nemenia Vnútorný matičiarsky rozpor sa organizácia pokúsila minulý týždeň rozlúsknuť zvolaním kolokvia o Ďurčanskom, na ktoré pozvala aj historikov z SAV, Univerzity Komenského či Múzea SNP.
Rozpory neodstránilo, matičiarsky historik Peter Mulík ho podľa viacerých historikov opísal na stránkach Matice neobjektívne a vyzdvihol najmä Ďurčanského pozitíva.
„Sme presvedčení, že v tomto spore nejde iba o osobu Ďurčanského a jeho busty, ale o sofistikovaný pokus ospravedlňovať totalitný režim vojnovej Slovenskej republiky,“ napísal riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek. Podpísalo sa aj ďalších trinásť historikov.
„Je to zbytočné zaťahovanie politiky a ideológie do dejín. Nie som za to, aby sa stavali busty diskutabilným osobnostiam, ale vehementne zabraňovať, aby sa čokoľvek povedalo o tej osobnosti, čo môže vzbudiť náznak objektivity, to nie je správne,“ reagoval Mulík.
O buste bude musieť opäť rozhodnúť rajecké zastupiteľstvo. „Na základe zverejnených informácií by sme zámer mali na najbližšom zastupiteľstve určite prehodnotiť,“ myslí si rajecký poslanec KDH Róbert Augustín.
Bustu dostane aj Esterházy
BRATISLAVA. Protesty sú aj proti nadnes naplánovanému odhaleniu busty Jánosa Esterházyho na nádvorí paláca na Hlavnej ulici v Košiciach.
Na rozdiel od Ferdinanda Ďurčanského jeho busta nebola financovaná z verejných peňazí a stáť má na súkromnom pozemku.
Proti buste sa ohradili viaceré združenia, historici, protifašistickí bojovníci, Matica slovenská či SNS.
Aj Esterházy bol predstaviteľom slovenského štátu, ako jediný poslanec Slovenského snemu hlasoval proti zákonu o vysťahovaní Židov, hoci sa netajil protižidovskou orientáciou. Ako Maďar protestoval proti útlaku menšín.
Aktívne sa podieľal na opätovnom pripojení južných území k Maďarsku, v Košiciach vítal aj horthyovské vojská. S Ďurčanským ho spája rovnaký rozsudok povojnového súdu. Trest smrti mu neskôr zmiernili na doživotie, skonal vo väzení v roku 1957. Rehabilitovaný nebol.
„Ohlasovateľ splnil všetky náležitosti. Stavebný úrad tak nemá námietky proti osadeniu busty,“ povedal Jozef Marko z košického magistrátu.
(mp, sita)
Ticho prekryli kultúrou
Odpoveďou na oslavy neonacistov je akcia Dosť bolo ticha.
Program Filmy a debaty
Pondelok
Open Gallery, 17.00: Pro Natálku s Fedorom Gálom; Artforum, 19.00: diskusia 14. marec dnes ; Utorok
Open Gallery, 16.30: KZ, film o Mauthausene; 18.00: diskusia o slovenských autoroch a ich kolaborantskej minulosti.
BRATISLAVA. Odporcovia nacizmu reagujú na spomienkové aktivity priaznivcov slovenského štátu, ktorý má na svedomí tisícky obetí, kultúrnymi akciami. Kým extrémisti pri príležitosti 14. marca pravidelne velebia v bratislavských uliciach prezidenta Jozefa Tisa a pochodujú k jeho hrobu, oni sa stretávajú na diskusiách, výstavách či na koncerte.
„Nechceli sme ísť rovnakou cestou, nechceli sme protestovať, nechceli sme nič vykrikovať, nikde sa barikádovať, chceli sme vytvoriť akýsi kultúrny protipól, ktorý by vypovedal o tom, prečo hovoríme nie fašizácii,“ hovorí Zuzana Gáborová z Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá akciu spoluorganizuje.
Tento rok sa program rozšíril na päť dní, začal v piatok minulého týždňa. Do utorka sa ešte dajú stihnúť filmy s tematikou pravicového extrémizmu v Bratislave, na východnom Slovensku chcú organizátori pripraviť stretnutie so študentmi.
(map)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
