BRATISLAVA. V úvode zasadnutia Európska komisia a ministri životného prostredia členských štátov EÚ vyjadrili sústrasť a solidaritu japonskému národu v súvislosti s prírodnou katastrofou, ktorá zasiahla Japonsko v uplynulých dňoch.
K prejavom sústrasti sa pripojil i slovenský minister J. Nagy a vyjadril presvedčenie, že tragická udalosť posunie nároky na jadrovú bezpečnosť: "Som presvedčený, že po nešťastných udalostiach v Japonsku sa vyvolá nárast spoločenskej zodpovednosti a nárast bezpečnosti jadrovej energetiky po celom svete". Zajtra, 15. marca sa na žiadosť komisára pre energetiku uskutoční mimoriadne zasadnutie pre jadrovú bezpečnosť.
"Nešťastné udalosti v Japonsku nepokladám za zlomový bod v energetickej politike, ale za zlomový bod v sektore jadrovej energetiky. Je to veľká výzva pre hľadanie nových bezpečných technológií," povedal po rokovaní minister Nagy.
V rámci ohláseného programu dnes ministri životného prostredia členských štátov EÚ prerokovali návrh smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení s tým, že následne počas celého dňa experti paralelne vyjednávali o konečnom znení smernice o elektroodpade. Slovensko privítalo návrh Smernice pripravený maďarským predsedníctvom. Pre SR je politicky kľúčová otázka, aby bolo štátom s nižšou mierou kúpyschopnosti a nižšou úrovňou spotreby odpadu z elektrických a elektronických zariadení, umožnené dostatočné časové obdobie na dosiahnutie navrhovaných cieľov zberu.
Minister životného prostredia SR J. Nagy zdôraznil: "Štáty s nižšou kúpnou silou obyvateľstva by mali dostať prechodné obdobie nie z dôvodu nižšej schopnosti zabezpečiť separovaný zber, ale skôr z dôvodu, že staršie spotrebiče občania stále považujú za hodnotu a nezbavujú sa ich v takej miere ako v iných členských štátoch EÚ". Limity pre splnenie sa počítajú z predaného množstva zariadení. Preto rezort ocenil návrh maďarského predsedníctva, ktorý by umožnil prechodné zníženie cieľa zberu odpadu z elektrických a elektronických zariadení zo 45% na 40%. Ten sa má dosiahnuť po 4 rokoch od účinnosti smernice, t.j. do r. 2016. Dosiahnutie dlhodobého 65%-ného cieľa by SR malo splniť do 10 rokov od vstupu smernice do účinnosti.
Slovenská republika spolu s Českou republikou, Nemeckom, Veľkou Britániou a ďalšími krajinami zastáva vo veci možnosti individuálneho zákazu pestovania geneticky modifikovaných organizmov názor, že je potrebné mať jednotnú poľnohospodársku legislatívu.
Následne boli prijaté závery týkajúce sa prudko jedovatej látky - ortuti, ktorých cieľom je postupné vyradenie alkalických batérií do roku 2020 a postupné obmedzenie použitia ortuti v iných odvetviach, napríklad v prípade zubného amalgámu a teplomerov.
