BRATISLAVA. Od mája začne platiť zákon, ktorý má stransparentniť výber ľudí v justícii a otvoriť výberové konania verejnosti. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) zákon pripravila aj pre časté rodinkárstvo medzi právnikmi, skupina sudcov ho už dlhšie kritizuje.
Jedným zo súdov, kde sa v práci stretávajú príbuzní, je aj okresný súd v Nitre. Predsedom je Eduard Heinrich, ako sudca tam pracuje jeho syn Peter, aj synova manželka Ivana.Predseda súdu má povinnosť podriadených kontrolovať, dohliadať, či nemajú prieťahy, aká je úroveň ich pojednávaní, riešiť ich disciplinárne aj trestnoprávne.
Sú aj kritici
Sudkyňa bratislavského Krajského súdu Katarína Javorčíková (na snímke) z iniciatívy Za otvorenú justíciu hovorí, že takýto predseda súdu sa automaticky dostane do konfliktu záujmov so svojimi deťmi.
Blízki príbuzní by podľa nej mali robiť na rôznych súdoch. „Nikto to neriešil a takýchto situácií na súdoch je veľmi veľa.“ Vo vzťahu nadriadený-podriadený bola podľa nej napríklad aj predsedníčka Krajského súdu v Bratislave Mária Šramková. Jej manžel robil bežného sudcu.
„Táto situácia je jednou z mnohých indícií, že rodinkárstvo v súdnictve nie je ojedinelé,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Zmeny platné od mája považuje preto za opodstatnené, takúto situáciu však ani nový zákon nevyrieši. Predseda súdu by mal podľa Bublu postupovať vždy tak, aby preukázal nezávislosť.
Synovia: sudca aj advokát
Eduard Heinrich nevidí na svojej situácii nič neštandardné. Deti do zamestnania neprijímal. Syn Peter sa stal podľa jeho slov justičným čakateľom v roku 1995. Hlásil sa na Krajský súd v Bratislave, kam ho prijali a ako miesto výkonu služby určili Okresný súd v Nitre.
Sudcom sa stal o dva roky neskôr na základe rozhodnutia ministerstva. Jeho manželka Ivana sa stala čakateľkou v roku 1996. S manželom sa zoznámila počas čakateľskej praxe. V roku 2001 ju ministerstvo pridelilo na súd k manželovi.
„Nedošlo k porušeniu ani etického práva, ani morálneho, keďže ja v justícii pracujem od roku 1972, a to na Okresnom súde Nitra,“ tvrdí predseda súdu. Ministerstvo aj parlament, ktorí oboch za sudcov zvolili, rozhodovali podľa neho zákonne a bez vonkajších vplyvov.
Občianskoprávny úsek, kde syn aj s manželkou pracujú, riadi podľa Heinricha podpredsedníčka súdu Viera Koscelanská a tá hodnotí aj ich prácu.
„Keďže Okresný súd Nitra má aj podpredsedu, ktorý je štatutár, zo zákona podpredseda okresného súdu môže podávať návrhy na disciplinárne konanie - opatrenia,“ povedal Heinrich. U jeho syna a nevesty zatiaľ na to nebol dôvod. „Obaja dosahujú dobré výsledky.“
Druhý Heinrichov syn Roman je advokát. Podľa Slovenskej advokátskej komory sídli v Nitre, tvrdí však, že sa už odsťahoval do Bratislavy. Syn povedal, že má prípady po celom Slovensku, v Nitre možno dve-tri percentá zo všetkých. Ak by to vyšlo tak, že by mal klienta zastupovať v prípade u jeho príbuzných, automaticky by sa vylúčili. Podľa predsedu súdu sa to ešte nestalo.
Na celom Slovensku
„Viem, že je veľa takých prípadov, že jeden z manželov je advokát a druhý sudcom,“ povedal predseda súdu.
Veľké príbuzenstvo mal podľa denníka Korzár na súde predseda košického krajského súdu Imrich Volkai. Justičnými čakateľmi sa stali syn, dcéra, partnerka jeho syna aj jeho neter. Syn justičným čakateľom nie je a stal sa expresne prokurátorom.
Aj na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi má predseda súdu Ján Slovinský rovnaké priezvisko ako sudkyňa Anna Slovinská. Na to, či sú príbuzní, hovorkyňa súdu pre jeho dovolenku neodpovedala.
Deti povolanie rodičov často dedia
BRATISLAVA. Sudcovia, ale aj prokurátori odmietajú, že ich deti sa stávajú sudcami a prokurátormi vďaka protekcii.
Tvrdia, že ak dieťa vyrastá v právnickom prostredí, má k povolaniu bližšie. Jedným z najrazantnejších hlasov s týmto názorom je predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Ten ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej odkazoval, že jeho syn Branislav, ktorý je justičný čakateľ, je na tom odborne určite lepšie ako ministerka.
Štatistiky ukazujú, že úspešnosť detí z tohto prostredia je vysoká. V prípade justičných čakateľov na súde bola minimálne tretina prijatých príbuzných sudcov. To isté platí aj v prípade čakateľov na prokuratúre.
Ministerstvo spravodlivosti chce funkcie čakateľov v dnešnej podobe zrušiť. Doteraz mal čakateľ zaručené miesto sudcu alebo prokurátora, ak uspel v justičnej skúške. Podľa nových pravidiel by mal tak ako všetci ostatní uchádzači znovu absolvovať výberové konanie.
V súdnictve sa črtá aj dynastia Harabinovcov. FOTO – SITA
(mož)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
