BRATISLAVA. Viac európskych krajín začína prehodnocovať jadrové elektrárne, Slovenska sa to netýka. Jadru verí koalícia aj opozícia.
„Vláda sa nechystá meniť nič, pokiaľ ide o energetické zameranie Slovenska,“ povedal minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS). Výbuch v jadrovej elektrárni Fukušima podľa neho možno zvýši nároky Európskej únie na bezpečnosť. „U nás je v tomto vysoký nadštandard. Ak by do reaktora narazilo lietadlo, nič sa nestane,“ hovorí Miškov.
Ficove plány nemenia Ministerstvo pod vedením Miškova pokračuje v dostavbe dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach a chystá výstavbu nového v Jaslovských Bohuniciach tak, ako to naplánoval ešte kabinet Roberta Fica (Smer). Miškovov predchodca Ľubomír Jahnátek (Smer) tiež nevidí dôvod na zmenu energetickej politiky.
Podobné nebezpečenstvo ako v Japonsku u nás nevníma. „Japonsko stojí na tektonických zónach, skôr je údiv, že sa tam tak mohutne stavali jadrové elektrárne,“ hovorí Jahnátek. Stredná Európa podľa neho nemá výhodnejšie energetické zdroje ako jadro.
Podobne sa vyjadril aj minister životného prostredia József Nagy (Most–Híd), podľa ktorého Európa zatiaľ nemá inú alternatívu. „Jadrová energetika je prijateľná zelená energia,“ povedal pre TASR.
Druhý v závislosti Slovensko je z európskych krajín druhé najviac závislé od jadrovej energie. Až 55 percent pochádza z jadra, pred nami je Francúzsko, kde je to dokonca 75 percent.
Predseda Strany zelených Peter Pilinský si myslí, že udalosti v Japonsku by pre Slovensko mali byť mementom, aby sa vláda začala zaoberať aj alternatívnymi zdrojmi a bezpečnosťou jadra. „V niektorých európskych štátoch už nariadili bezpečnostné previerky,“ pripomína.
Nemyslí si, že na Slovensku sú elektrárne bezchybne vybavené. „Pri novšom reaktore v Mochovciach nie je zahrnutá stavba betónového štítu, ktorý v prípade katastrofy bráni úniku radiácie do ovzdušia.“
Robert Fico na stavenisku v Mochovciach. Jeho jadrové plány súčasná vláda prebrala. FOTO – SITA
Nehody boli aj u nás
Skúsenosť s nehodami v jadrových elektrárňach má aj Slovensko.
BRATISLAVA. Za necelých 40 rokov od spustenia našej prvej atómovej elektrárne A-1 v Jaslovských Bohuniciach došlo k trom prípadom, pri ktorých bol prekročený druhý zo siedmich stupňov jadrových udalostí podľa medzinárodnej stupnice INES.
Najvážnejšia bola udalosť práve na elektrárni A-1 z 22. februára 1977, ktorá dosiahla až štvrtý stupeň, čo je havária s lokálnymi následkami. Spôsobila ju chyba personálu. Z palivového článku neodstránili silikagél používaný na pohltenie vlhkosti.
Článok sa po zasunutí do aktívnej zóny reaktora roztavil a zničil technologický kanál reaktora. „Poškodením došlo k vniknutiu ťažkej vody do chladiaceho okruhu. Prudké zvýšenie vlhkosti poškodilo všetky palivové články,“ opisuje nehodu štátna spoločnosť JAVYS, ktorá elektráreň likviduje.
Porušené jadrové palivo sa uvoľnilo do sekundárneho a čiastočne aj terciárneho chladiaceho okruhu. Rádioaktívne látky tak unikli do atmosféry a povrchových vôd. Vážnejšej kontaminácii zabránilo podľa Úradu verejného zdravotníctva to, že havária sa stala v zime v čase vegetačného pokoja. Znamenala definitívny koniec päťročnej prevádzky elektrárne.
Vážna udalosť sa tam stala už aj rok predtým. Pri výmene palivových článkov počas prevádzky bol nový článok vymrštený z reaktora. Z otvoreného kanála sa vyvalil chladiaci oxid uhličitý a zamoril elektráreň. Neriadenej reakcii sa podarilo so šťastím zabrániť. Pri nehode sa však dvaja zamestnanci udusili plynom.
Udalosť ohodnotená tretím stupňom, teda ako vážna nehoda, sa stala na A-1 aj v roku 1991, dlhé roky po jej odstavení. Pri vyťahovaní zničených článkov bola kontaminovaná hala reaktora a aj okolie. Nehoda spôsobila zvýšené ožiarenie personálu a predĺženie lehoty likvidácie elektrárne, ktorá je naplánovaná až do roku 2033.
K tretej vážnejšej udalosti, ohodnotenej ako nehoda druhého stupňa, došlo tiež v roku 1991 v Jasovských Bohuniciach. Bližšie údaje Úrad jadrového dozoru včera nevedel poskytnúť.
(mp)
Kliknite na obrázok pre zväčšenie.
Beata
Balogová
