O situácii v jadrovej elektrárni musí byť verejnosť informovaná, keď komplikácie dosiahnu druhý stupeň zo siedmich.
BRATISLAVA. Miestnosť plná počítačov, na stenách detailné mapy oblastí, ktoré môžu ohroziť naše jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach.
Centrálu slovenského Úradu jadrového dozoru nepretržite obsluhujú štyria inšpektori havarijného plánovania a informatiky. Od ich posúdenia situácie v elektrárňach závisí bezpečnosť celého Slovenska.
„Máme 24-hodinovú službu. Štyria sa striedame non stop celý rok,“ vysvetľuje šéf inšpektorov Eduard Metke. V službe je ich neodmysliteľným pomocníkom komunikátor, čo je mobilný telefón s veľkým displejom.
„Naň sme okrem telefonovania a esemeskovania schopní prijímať aj faxy aj emaily,“ objasňuje Metke. Posielajú ich nielen naše jadrové elektrárne, ale aj medzinárodná atómová agentúra a Európska komisia.
Telefonát na komunikátor Ohrozenie Stupnica INES
nultý stupeň - prevádzkové komplikácie (Mochovce v novembri), prvý stupeň - poruchy bez ohrozenia bezpečnosti, druhý stupeň - ožiarenie prekračujúce ročné limity, tretí stupeň - nehoda v elektrárni so značným vplyvom na zdravie, štvrtý stupeň - únik rádioaktivity mimo
elektrárne (Bohunice 1977), piaty stupeň - niekoľko úmrtí pre radiáciu, šiesty stupeň - všetky opatrenia na ochranu obyvateľstva, siedmy stupeň - veľký únik rádioaktívnych látok.
Zmenoví inžinieri v našich jadrových elektrárňach volajú na komunikátor vtedy, keď dôjde k poruche, ktorú sa im nedarí odstrániť. Napríklad, ak vzrastá teplota v nádobe reaktora a nejde ju znížiť, dáva príklad Metke.
Inšpektor na základe svojich znalostí vyhodnotí situáciu. „Poväčšine zobudíme predsedu alebo podpredsedu úradu a povieme, čo sa udialo,“ hovorí Metke.
Ak sú služobne mimo republiky, kontaktujú podľa Michala Makovníka šéfa havarijného štábu. Štáb tvorí 15 expertov. Jeho členovia, ktorí majú práve službu, môžu byť od Bratislavy vzdialení najviac na dve hodiny cesty.
Po prvom telefonáte musí zmenový inžinier do 45 minút podľa inšpektorky Adriany Sokolíkovej poslať do centrály formulár, v ktorom spresňuje, čo sa v elektrárni stalo. Na výber má tri možnosti: pohotovosť, núdzový stav v elektrárni a v jej okolí.
Pohotovosť by podľa Makovníka vyhlásili napríklad vtedy, keby sa pokazilo hlavné cirkulačné čerpadlo a nepodarilo by sa odstaviť reaktor.
Oblasť ohrozenia Závažnosť situácie v elektrárni sa hodnotí podľa sedemstupňovej škály.
Nultý stupeň sú bežné prevádzkové problémy, napríklad oheň pri turbíne, čo sa stalo vlani v novembri v Mochovciach. Makovník hovorí, že táto udalosť nemala nič spoločné s radiáciou, a preto nebola nebezpečná.
O komplikáciách v elektrárňach musí Úrad jadrového dozoru informovať verejnosť, až keď dosiahnu druhý stupeň. Znamená to, že ožiarenie v elektrárni prekročilo ročné limity určené pre zamestnancov.
Za posledné desaťročie dosahujú komplikácie v našich elektrárňach nanajvyš prvý stupeň.
Najvážnejšiu situáciu – štvrtý stupeň – riešili v roku 1977 na jadrovom reaktore A1 v Jaslovských Bohuniciach, kde sa upchal kanál pre chladivo. Elektráreň museli odstaviť. Po dvoch rokoch reaktor skončil úplne.
O situácii úrad informuje ministerstvo vnútra aj obvodné úrady v krajoch, kde zasahuje oblasť ohrozenia. Ide o okruh s polomerom do 21 kilometrov od elektrárne.
Obyvateľov o situácii informujú cez sieť sirén, ktoré môžu prenášať aj hovorené slovo. Nácvik krízovej situácie v oblasti ohrozenia býva každé tri roky.
Ľudia pri elektrárňach strach nemajú
Pred dvoma rokmi zažili obce pri jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach planý poplach. Pokazil sa výstražný systém.
BRATISLAVA. Obyvatelia obcí v oblasti ohrozenia našich dvoch jadrových elektrární žijú vo zvláštnom režime. Doma majú jódové tabletky pre prípad ožiarenia a zúčastňujú sa na pravidelných cvičeniach.
Hoci už zažili aj planý poplach, o bezpečnosti našich jadrových elektrární podľa ich starostov nepochybujú a na výbuchy reaktorov, k akým došlo v Japonsku po zemetrasení a cunami, neveria.
Ľudia sa neboja „Ľudia sú voči tomu úplne apatickí, nikomu ani na um neprichádza, že by sa takéto niečo mohlo stať u nás,“ hovorí Miroslav Remenár, starosta obce Radošovce v Trnavskom okrese, ktorá susedí s Jaslovskými Bohunicami. Ani po slabom zemetrasení sa nič nestalo, povedal.
Podobne ako Remenár reagujú aj starostovia iných obcí v Trnavskom okrese alebo v okresoch Zlaté Moravce a Levice, ktoré ležia v oblasti ohrozenia jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Planý poplach Ohrození sa obyvatelia v okolí Jaslovských Bohuníc mohli cítiť pred dvoma rokmi, keď starostovia niektorých obcí dostali z jadrovej elektrárne ostrý výstražný signál.
Tón s číselným kódom jeden z dnes už uzavretého bloku V1 kompetentní vysvetľovali ako technickú poruchu.
„Prišlo k technickej poruche jedného z troch systémov, ktoré slúžia na to, aby v prípade nehody bolo informované okolie. Porucha nastala pravdepodobne v elektronickom systéme, presnú príčinu teraz hľadáme,“ povedal vtedy Róbert Guniš, riaditeľ závodu V2.
Hneď po odoslaní signálu starostov telefonicky informovali, že poplach je planý.
Signál mnohí obyvatelia považovali za cvičný, iní ho ani nezaregistrovali.
(jkr, len)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
