Rádioaktívne látky z poškodených elektrární v Japonsku u nás odborníci nečakajú.
BRATISLAVA. Pravdepodobnosť, že by na Slovensko priletel rádioaktívny mrak až z Japonska, je veľmi malá.
„Ak nepríde k roztaveniu jadra a uvoľneniu väčšieho množstva rádioaktivity, tak to, čo uniklo doteraz, by sa k nám nedostalo,“ myslí si profesor jadrovej fyziky Jozef Masarik.
Situáciu by mohol skomplikovať výbuch niektorého z reaktorov na ostrove Honšú.
Pri vhodnom prúdení vetra sa tento mrak môže rozšíriť na veľmi veľkú plochu a niečo môže prísť aj do Európy. Taký presun však znamená, že rádioaktivita sa bude riediť vo veľkom objeme.
Nič nebezpečné Množstvá rádioaktívnych látok, ktoré by sa dostali až k nám, by nemali predstavovať výraznejšie riziko. „Európa by podľa všeobecnej mienky nemala pocítiť následky, ktoré by boli nebezpečné,“ hovorí Masarik.
Prognóza z francúzskeho Toulouse podľa meteorológa Jozefa Čaplára hovorí, že časť látok by sa mohla dostať k západnému pobrežiu Severnej Ameriky o dva dni. Nie je však vôbec jednoznačné, že do dvoch týždňov – čo je informácia, ktorá sa objavila – budú aj u nás.
„Častice budú v atmosfére hnané vo výške od troch do šiestich kilometrov, teda vo vrstve, kde vzniká dážď. Veľká časť ich teda bude vymytá do oceánov,“ povedal Jozef Pecho z Ústavu fyziky atmosféry českej Akadémie vied. Európania podľa neho môžu spokojne spávať.
„Ak by aj prišlo k vážnejšiemu úniku rádioaktivity, bude sa zrejme pohybovať južnejším smerom,“ predpokladá Pecho. Možnosť, že by sa častice dostali k nám, považuje za minimálnu.
Ak by aj prišlo k úplne najhoršiemu scenáru, podobnému Černobyľu, Európe by podľa neho nehrozilo nič nebezpečné. Niektoré americké modely podľa Pecha hovoria, že časť látok môže doraziť do Kanady, hustejšie obývané oblasti by zasiahnuť nemali.
Posledné správy hovoria, že unikli vzácne plyny ako kryptón a xenón, ale rovnako aj jód a cézium.
„Keby sa k nám aj dostala nejaká časť, tak tieto rádionuklidy majú relatívne krátke polčasy premeny,“ vysvetľuje Ján Haščík z katedry jadrovej fyziky a techniky. Napríklad pri jóde ide o osem dní, takže v čase, keď by dorazili k nám, už by neboli nebezpečné.
„Vyzerá to tak, že uniknuté rádioaktívne látky významným spôsobom neohrozia ani Japonsko, nieto vzdialenú krajinu, ako je Slovensko,“ povedal Haščík.
Černobyľ to nebude Aj v prípade ďalších výbuchov v elektrárňach nehrozí podľa Masarika tragédia porovnateľná s Černobyľom.
„Reaktory sú už zastavené a nebežia. Sú rovnako aj menšie a iného typu, zloženie žiarenia by zrejme bolo iné,“ povedal Masarik. Napriek tomu po ich narušení by to pre Japonsko bola vážna situácia.
„Tu nie je hnacia sila, ktorá by vynášala rádionuklidy do veľkých výšok,“ povedal Haščík. V Černobyle to boli plamene, ktoré dosahovali výšku asi 300 metrov. Horel grafit.
Vzduch merajú od Černobyľa každé dve minúty
Japonský radiačný mrak nás neohrozuje, hovorí HELENA CABÁNEKOVÁ zo Slovenského ústredia radiačnej monitorovacej siete.
Ohrozuje výbuch atómovej elektrárne v Japonsku aj Slovensko?
„Meteorológovia nepredpokladajú, že by v dohľadnom čase niečo prišlo na naše územie. U nás fungujú tri siete včasného varovania, ktoré merajú fotónové žiarenie v ovzduší. Nepretržite, s intervalom dvoch minút, podávajú hlásenia a ani na jednom mieste sme nenamerali výskyt nebezpečných látok.“
Zvýšili ste ostražitosť?
„Monitorovanie beží stále rovnako. Po havárii v Černobyle bol zavedený systém, ktorý sleduje všetky zložky životného prostredia. Fotónové žiarenie v ovzduší, aerosoly, potraviny, vodu, poľnohospodársku produkciu. Doterajší hlásený mrak má rozsah niekoľko kilometrov a je veľmi nepravdepodobné, že by sa to dostalo až k nám.“
Čo môže žiarenie spôsobiť Japoncom?
„Na poškodenie zdravia musí organizmus zasiahnuť prahová dávka, ktorá nie je nízka. Toto poškodenie možno liečiť. Môžu sa prejaviť žalúdočné, črevné, krvno-cievne problémy. Najťažšie formy sa končia nádormi.“
Ako sa dá tomu brániť?
„Môžu sa ukryť či utiecť, môžu použiť rúška.“
V okolí slovenských elektrární rozdávajú jódové tabletky. Načo sa používajú?
„Pri úniku rádioaktívneho jódu. Ak ich človek užije, štítna žľaza už nie je schopná prijať rádioaktívny jód.“
Michal Trško
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
