Slovensko prevádzkuje v jadrových elektrárňach tlakovodné reaktory, ktoré sú odlišné od varných reaktorov v japonskej jadrovej elektrárni.
BRATISLAVA. Slovenské jadrové elektrárne dokážu odolať silným zemetraseniam – elektráreň Jaslovské Bohunice zemetraseniu ôsmeho stupňa podľa stupnice MSK64 a elektráreň Mochovce zemetraseniu 7,4. stupňa.
„Okrem toho sú tam zadefinované horizontálne pohyby, na ktoré sú tie elektrárne schopné reagovať tak, že ich utlmia a nepríde k ich poškodeniu, takže budú bezpečne schopné dochladiť ten blok a odvádzať zvyškové teplo od reaktora,“ povedala predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR Marta Žiaková s tým, že práve táto činnosť sa veľmi ťažko darí Japoncom v elektrárni Fukušima 1, poškodenej vlnou cunami po zemetrasení.
Slovensko prevádzkuje v jadrových elektrárňach tlakovodné reaktory, ktoré sú odlišné od varných reaktorov v japonskej jadrovej elektrárni. Napríklad Nemecko odstavuje tie jadrové elektrárne, ktoré sú rovnakého typu, približne rovnakej veľkosti a vybudované v období ako je Fukušima 1.
Žiaková informovala vládu o stave našich jadrových zariadení v nadväznosti na udalosti v Japonsku. „Skutočne bezpečnosti tých elektrární treba venovať najvyššiu pozornosť,“ dodala Žiaková.
Odolajú malému lietadlu
Slovenské jadrové elektrárne musia vyhovovať požiadavke, aby odolali úmyselnému nárazu malého lietadla. „Tie elektrárne túto požiadavku spĺňajú,“ vyhlásila Žiaková. Prípadnú bezpečnostnú hrozbu nárazu veľkým lietadlom možno podľa Žiakovej riešiť iným spôsobom.
„Keďže sa tie elektrárne nenachádzajú v blízkosti letísk, z ktorých by bolo možné takým jednoduchým spôsobom naraziť do nich, ako sa to stalo napríklad v New Yorku (do Dvojičiek) a nasmerovať lietadlá na tento cieľ by vôbec nebolo jednoduché a je tam potrebný nejaký čas, kým by lietadlá prišli,“ vysvetlila Žiaková.
Veľmi veľká pozornosť sa venuje aj zásobovaniu elektrárne elektrickou energiou. „Tá elektráreň má násobne istené prívody elektriny pre prípady výpadkov. Sama si počas svojej prevádzky vyrába elektrinu na vlastnú spotrebu,“ povedala Žiaková a dodala, že ak nedôjde k poškodeniu elektrárne, tak je schopná sa dlhodobo sama zásobovať elektrinou.
Pribudne ďalší núdzový agregát
V prípade straty generátora majú k dispozícii ešte rezervné prípojnice, ktoré privádzajú prúd z iného uzla. Ak by aj to zlyhalo, sú tam dieselagregáty a v prípade jeho nefunkčnosti môžu priniesť ešte externý agregát.
„V súčasnosti sa pripravuje ďalšia modernizačná akcia elektrárne. Bude tam dodaný ešte ďalší núdzový diesel, ktorý by mal byť využívaný v prípade, že by došlo k takým veľkým stratám, aké boli v Japonsku.“ Ten by mohol chladiť buď reaktor alebo vyhorené palivo.
Otázku prehodnocovania ďalšieho využívania jadra na Slovensku po udalostiach v Japonsku nechcela Žiaková komentovať. Podľa nej je to otázka pre ministerstvo hospodárstva, ktoré je zodpovedné za energetickú stratégiu Slovenskej republiky.
Šéfka úradu jadrového dozoru odhaduje, že možnosť doletu rádioaktívnych častíc, ktoré unikli z japonskej elektrárne Fukušima 1, je veľmi malá.
„Ak aj prídu, tak tie koncentrácie budú úplne zanedbateľné,“ dodala. Podľa nej je ťažké povedať, či by boli vôbec merateľné. Upozornila, že z Japonska neprichádzajú dostatočné informácie o tom, čo sa v elektrárni presne robí.
Málo informácií z Japonska
„Čo sa týka informácií o technológii, ako sa správa, tie informácie sú skutočne nedostatočné a na základe toho je priam nemožné, aby sme mohli robiť dobrý posudok ďalšieho vývoja,“ vyhlásila Žiaková. Chýbajú napríklad informácie, ktoré by umožnili povedať, prečo došlo k požiaru na štvrtom reaktorovom bloku.
„Bol to reaktor, ktorý bol odstavený od 30. novembra a z ktorého všetko palivo bolo vyvezené do bazéna skladovania,“ upozornila. V okamihu živelnej katastrofy sa v tomto reaktore nič nenachádzalo.
„Ak by dochádzala voda, bolo možné tú vodu tam dopraviť pomocou štandardných požiarnych čerpadiel,“ konštatovala predsedníčka úradu, ktorej je ťažké hodnotiť, prečo sa to palivo natavilo a prostredie zapálilo.
Na základe týchto neúplných informácií to podľa Žiakovej vyzerá tak, že už došlo k nataveniu alebo roztaveniu zóny jedného z reaktorov aj k poškodeniu tlakovej nádoby.
„Napriek tomu všetko to zostáva ešte zatvorené v budove, takže zatiaľ ten únik nie je,“ povedala. Nevie predpokladať, ako sa spoločnosti prevádzkujúcej elektráreň bude ďalej dariť zvládnuť situáciu.
„Buchnúť, v zmysle, že by sa to mohlo správať ako atómová bomba, to nemôže, nie sú tam také podmienky,“ uistila Žiaková, i keď pripúšťa, že „úniky tam môžu byť, ale nemali by byť tak rozsiahle, ako boli pri Černobyle“.
