Živnostníkov dráždia ich strany

Pokiaľ by od Sulíka odišli všetci voliči – živnostníci, stratil by jedno percento z dvanástich. Pravici však môže ísť aj o imidž.

BRATISLAVA. Živnostníci by mali mať rovnaké odvody ako zamestnanci, tvrdia svorne minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) a predseda SaS Richard Sulík. Niektorým živnostníkom to nevonia, keďže prídu o časť príjmov.
Zvýšenie odvodov tejto skupine ľudí naopak prekáža časti KDH, Mosta­Híd a OKS, ktorej štyria poslanci patria ku klubu Bélu Bugára.

Pokiaľ by mali tieto postoje signalizovať snahu udržať si voličov, strany triafajú vedľa. Práve SaS a SDKÚ majú totiž medzi voličmi najväčší podiel živnostníkov, pri KDH a Moste je to naopak len menšia časť.

SaS si politicky ubližuje, píše Lukáš Fila

Menej než desatina

Živnostníkov je asi 400-tisíc, teda menej ako desať percent z celkového počtu ľudí s volebným právom. Časť z nich však živnostenské povolenia v plnej miere nevyužíva a žije napríklad z dôchodkov.

Z prieskumov agentúry Focus vyplýva, že najväčší podiel živnostníkov medzi vlastnými voličmi majú SaS (9,4) a SDKÚ (6,3 percenta), zatiaľ čo Most s 5,1 a KDH so štyrmi percentami sú na tom takmer rovnako ako ľavicový Smer.

Pokiaľ by pre postoj SaS od Sulíkovej strany odstúpili všetci živnostníci, ktorí ju vlani volili, prišla by o jedno percento z dvanástich, ktoré vo voľbách dosiahla. V SDKÚ by šlo ešte o menej ľudí a v prípade kresťanských demokratov či Mosta možno len o pol percenta oproti volebnému výsledku.

„Medzi voličmi žiadnej z politických strán netvoria väčšinu ani výraznú menšinu, ktorá by stranu svojím odchodom potopila,“ hovorí sociológ Focusu Martin Slosiarik. Agenda odvodov či daní živnostníkov je hlavne hodnotovou a imidžovou záležitosťou pravicových strán.

Imidžová záležitosť

„Predpokladá sa, že stredopravé strany nebudú klásť pod nohy podnikateľom a živnostníkom bremená ako zvýšené dane a odvody, a že sa skôr budú snažiť pre nich vytvárať prijateľnejšie prostredie,“ hovorí Slosiarik.

Prípadné zvýšenie záťaže živnostníkov by mohli negatívne vnímať aj priaznivci pravice, ktorí nemajú živnosť. Rovnako aj to, že niektoré vyhlásenia politikov naznačujú, že živnostníci majú nezaslúžené výhody.

Podobné je to aj v prípade návrhu zvýšiť odvody dohodárom. Podľa Slosiarika ich mnohí vnímajú ako dôchodcov, ktorí si chcú trošku prilepšiť.

Medzi poslancami ich nájdete veľa v Smere i SaS

Živnosť nie je pre poslancov podľa živnostenského registra nič cudzie.

BRATISLAVA. Naraziť v Národnej rade na poslanca, ktorý má skúsenosť s tým, aké je to byť živnostníkom, nie je problém. Platí to najmä o 21- člennom poslaneckom klube SaS, kde je ich podľa údajov v živnostenskom registri desať, teda takmer polovica.

Dovedna je v 150­-člennej Národnej rade aspoň 35 poslancov, ktorí mali, alebo ešte stále majú živnosť. Paradoxne sú to práve poslanci z SaS, ktorí podporujú zvýšenie odvodov práve pre túto skupinu ľudí.

Počítajú so stratami

„Niekoľko rokov som sám podnikal a stojím si za tým, že živnostníci a celkovo malé a stredné podnikanie sú chrbticou ekonomiky,“ hovorí Juraj Droba, poslanec za SaS, ktorý do parlamentu prišiel so svojou stranou len vlani.

„Na jednej strane sympatizujem s malopodnikateľským stavom, no jednoznačne boli živnostníci oproti zamestnancom dlhodobo zvýhodňovaní.“

Je teda pripravený podporiť návrh, ktorý môže živnostníka s príjmom 1300 eur pripraviť mesačne o 30 až 40 eur. „Čo iné mi ostáva,“ hovorí Droba.

Tomáš Galbavý z SDKÚ mal živnosť na prevádzkovanie reštaurácie a diskotéky, v SDKÚ patria v parlamente do tejto skupiny piati, čo je asi šestina poslaneckého klubu.

„Tento návrh má nálepku nepopulárny, jeho výsledky sa prejavia v dlhodobom horizonte. Sme si vedomí, že touto cestou stratíme niekoľko voličov z radov živnostníkov,“ hovorí poslanec, ktorý je v Národnej rade od roku 1998. Reformu označuje za spravodlivú, efektívnu a v konečnom dôsledku výhodnú pre štát i platcov odvodov.

SDKÚ sa vo volebnom programe živnostníkmi zaoberala zo všetkých parlamentných strán najviac. Galbavý tvrdí, že straty pre živnostníkov budú kompenzované a pomôže aj to, že sa zníži byrokracia medzi občanom a štátom, keď dane a odvody vykonávajú zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa a daňový úrad.

Silný Smer

Michal Durdovanský

Živnosť stratila vplyv

Drobní podnikatelia boli medzi vojnami rozhodujúcou silou. V 90. rokoch mali vlastnú stranu.

BRATISLAVA. Prvá Československá republika stojí na živnostníkoch, hovorili politici v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Podľa historika Miroslava Sabola zo Slovenskej akadémie vied bol v tom čase politický a spoločenský dosah tohto stavu veľký.

„Najmä v druhej polovici 30. rokov nabrali živnostníci na sile. Boli motorom slovenskej ekonomiky.“ Spolu s ekonomickým mali aj silný politický vplyv – najmä za premiérovania Milana Hodžu medzi rokmi 1935 a 1938.
Podľa Sabola by bol pokus o výraznejšie zvýšenie daní či odvodov pre živnostníkov v tom čase politickým rizikom.

„Bola to taká sila, že by došlo aj k nepokojom.“ Živnostníci si podľa historika zachovali význam aj za slovenského štátu. Mnohí vtedy stavu kazili meno, pretože využívali politiku na získavanie vlastného prospechu či arizovali židovský majetok.

Vplyv živnostníkov sa obnovil po páde komunizmu. Niekoľko rokov fungovala Únia živnostníkov, podnikateľov a roľníkov, ktorej šéfoval Pavol Prokopovič. Za ministrovania Brigity Schmögnerovej z SDĽ strana presadila paušálnu daň pre živnostníkov, ktorá bola v priemere okolo šesťtisíc korún ročne.

„Najväčší vplyv živnostníkov bol v 90. rokoch, keď ešte stredná vrstva nebola celkom etablovaná a mnoho ľudí vo vidine možnosti zarobiť sám na seba a zvýšiť si životný štandard išlo súkromne podnikať,“ hovorí Prokopovič.

Miroslav Kern

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné