M-a, m-a, ma-ma... má E-mu. ... Hláskovanie máme uložené niekde v podvedomí. Aj vo vyššom veku, keď deti čítajú nemo, si nevedomky pomáhajú pohybom pier, jazyka, hlasiviek. No je to zlozvyk, ktorý čítanie spomaľuje.
„Oči čítajú oveľa rýchlejšie ako pery, nemá reč je až desaťkrát rýchlejšia ako čítanie nahlas," hovorí Janka Jedináková z agentúry, ktorá organizuje kurzy rýchleho čítania.
Nie, že by práve hláskovanie bolo príčinou nedávneho neúspechu Slovenska v medzinárodných testoch gramotnosti, no faktom je, že aj školstvo pristupuje k výučbe čítania prvákov každú chvíľu inak. Schopnosť čítať a chápať text súvisí s tým, ktorú stranu mozgu máme dominantnú. Kto chce čítať rýchlo a popritom aj vnímať text, mal by si precvičiť tú slabšiu polovicu mozgu. Práve s tým operujú i metódy rýchleho čítania.
Rýchlosť čítania Čo sa deje v mozgu Text vnímame v závislosti od toho, ktorá z našich hemisfér je dominantná. Ľavá hemisféra je zodpovedná za logiku, pravá za kreativitu a intuíciu. Ľavá hemisféra vníma detaily, nevie však z nich poskladať celok. Spôsob spracovávania textu je u ľavohemisférnych lineárny od časti k celku, nie holistický od celkového obrazu k detailu, ako to zas vnímajú pravohemisférni ľudia. Mozog ľudí s dominanciou ľavej hemisféry pracuje sekvenčne – čomu zodpovedá napríklad aj hláskovanie slov. Ľavosférni študenti nemajú problém s opakovaním vecí, učením sa naspamäť, pravosférni sa zas pýtajú na kontext, ako to vlastne funguje v praxi. Náš mozog má tendenciu spracovávať informáciu spôsobom, ktorý preferuje naša dominantná časť mozgu. K optimalizácii výkonu mozgu dochádza však až vtedy, keď sú do akcie rovnomernejšie a flexibilnejšie zapojené obe hemisféry. Presne to sa však dá docieliť aj tréningom menej využívanej polovice mozgu. Školstvo podporuje rozvoj prevažne ľavej sféry mozgu, pravohemisférmi študenti sú síce kreatívnejší, ale často sa v škole cítia stratení, lebo nedokážu dodržiavať termíny ani prispôsobovať sa systémom, ak v nich nevidia vnútorný zmysel.
(zu)
Na Slovensku nie sú kurzy rýchločítania žiadnym hitom, málokto si zrejme uvedomuje, že rýchlosť čítania významne ovplyvňuje našu schopnosť prijímať nové veci a tým aj uspieť v zamestnaní či v bežnom živote. Objednávajú si ich zvyčajne firmy pre svojich zamestnancov, navštevujú ich podnikatelia, manažéri, úradníci, ale na školách zatiaľ Jedináková nepochodila, hoci podľa nej by bolo ideálne, ak by si niektoré základné techniky čítania a spracovania čítaného textu osvojili žiaci prvých ročníkov na stredných školách či vysokých školách. Lepšie by potom zvládali nápor učenia, ktorý ich počas štúdia čaká.
Na víkendové kurzy rýchleho čítania sa však nezriedka prihlásia individuálni záujemcovia. Manažér, ktorý chce získať nástroj na efektívnejšie zvládanie množstva legislatívy a inštrukcií. Majsterka, ktorá musí školiť učňov, ale prečítať konkrétny text nahlas jej robí problémy. Žena v domácnosti, ktorá sa rozhoduje študovať na vysokej škole, ale vie, že pri deťoch bude jej čas na štúdium len obmedzený.
Ako v prvej triede Na úvod kurzu každý prejde vstupným testom, ktorý preverí jeho rýchlosť čítania. Bežne to býva 180 až 250 slov za minútu. Lektorka sa chváli, že absolventi jej kurzov si spravidla v priemere dva- až dvaapolnásobne zvýšia rýchlosť čítania, ale mnohokrát je to i niekoľkonásobne vyššie zrýchlenie. Sama vraj číta podľa okolností až rýchlosťou 1600 slov za minútu.
Aj Jedináková začína „banálnymi" inštrukciami ako učiteľky v prvej triede - seďte vzpriamene s nohami na zemi, nohy pod stolom nekrížte. Zdôrazňuje, že ide o veľmi dôležité inštrukcie, ktoré prispievajú k našej schopnosti koncentrovať sa na text. Podobne to je aj s odkazmi na zdravé stravovanie či dôležitosť prestávok pri duševnej práci.
Výučba v štýle základnej školy pokračuje. Nemrvte sa, akékoľvek fyzické pohyby odpútavajú pozornosť mozgu od činnosti, ktorú od neho chceme. Povolený je jedine pohyb očí. Rýchlosť nášho čítania totiž závisí v mnohom práve od rozsahu nášho periférneho videnia.
Oko nekĺže, ale skáče Jedináková vysvetľuje, že naše oko po riadku nekĺže, ale skáče. Na každom riadku poskočí toľkokrát, koľko slov sa na danom riadku nachádza. Na riadku normovanej stránky poskočí 7- až 9-krát. Ak chceme každé slovo prečítať, musí sa oko na tomto slove zastaviť, to znamená, že sa zafixuje na prvé písmeno daného slova, zosníma ho a informácia sa prenesie do mozgu. Každá z týchto fixácií trvá priemerne 0,33 sekundy.
Tento samotný čas nevieme veľmi výrazne ovplyvniť, takže ak chceme zvýšiť rýchlosť čítania, máme len jednu možnosť – zväčšiť rozpätie fixačných vzdialeností. Cieleným cvičením zväčšíme svoje zrakové rozpätie a riadok čítame na konci kurzu na tri či dve pozretia – fixácie. Pre čitateľa je však najťažšie prejsť od čítania znakov k čítaniu obsahu. Keď hovoríme o rýchlom čítaní, tak tu vôbec nejde o rýchle čítanie znakov, písmen, slov, ale o „čítanie" ich obsahu v texte.
Jedináková sa pri svojom kurze odvoláva aj na prieskumy, podľa ktorých „nezežálí na tom, ako sú unoležé pesímna v solve, jidená delôtižá vec je, že pvré a psodlené pseímná sú na snárpovm mieste". Písmená totiž nevnímame osobitne, ale ako celok v rámci slov.
Dôležité sú aj emócie Všetci autori zdôrazňujú, že rýchlejšie čítanie nie je synonymom povrchného čítania, jeho cieľom je však zvýšenie čitateľskej pohody a efektivity nášho snaženia. „Akoby ste nahradili starú škodovku novým rýchlejším autom, okolitú prírodu si pri jazde môžete oveľa lepšie vychutnať," prirovnáva Jedináková.
Súčasťou efektívneho čítania je aj selekcia toho, čomu sa má vôbec zmysel podrobnejšie venovať. Musíme si v prvom rade ujasniť, kam vôbec chceme naším čítacím autom dôjsť.
Niekoľko techník rýchleho čítania intuitívne využívajú študenti deň pred skúškou, keď začínajú skriptá „skenovať" vysoko selektívne. Pri vyhľadávaní toho najdôležitejšieho sa často nechávame viesť intuíciou.
Pomáha uvedomovanie si, že tak ako pre pochopenie slov sú najdôležitejšie prvé písmená a pre pochopenie viet prvé slová, pre pochopenie textov zas prvé odstavce či prvé kapitoly kníh.
Pre správne čítanie sú však najdôležitejšie emócie. Aj pri čítaní totiž platí, že pri strese a napätí si zapamätáme menej ako pri pozitívnom naladení.
Všetko sa začína už pri šlabikári
Klasickou metódou, na ktorej vyrastali aj naše babičky, bola tzv. slabikovacia metóda, pri ktorej sa deti učili v prvej etape pomenovanie písmen: a, bé, cé... Slovo mama teda najprv prečítali ako em -a- em- a, od čoho sa neskôr museli odúčať.
Dvadsiate storočie prinieslo veľa pokusov a omylov v tomto smere. Pri globálnej metóde, ktorá sa presadzovala v 30. a 40. rokoch, sa deti zas učili čítať celé slová a vety memorovaním a k písmenkám sa dostávali až v druhom ročníku, v päťdesiatych rokov sa od nej upustilo, ale stále slúži pri jazykoch, ako je napríklad angličtina, kde sa hlásky vyslovujú rôzne.
Minulá vláda preferovala šlabikár Lipka manželov Nemčíkovcov, založený na analyticko-syntetickej metóde, kde sa deti precvičujú na báze opakovania a napodobňovania. Kamila Štefeková vytvorila iný šlabikár, ktorý využíval syntetickú metódu pochopenie čítania. „Už tam môžeme zaznamenať prvé záblesky čítania s porozumením. Neučí sa len technika čítania, ale ako porozumieť tomu, čo čítajú," hovorí Marta Mancová zo Štátneho pedagogického ústavu. Nové čítanky a pracovné zošity by mali napomáhať čítaniu s porozumením tak, aby žiak vedel po prečítaní článku odpovedať na kontrolné otázky. Vyzerá to banálne a jednoducho, ale prax ukazuje, že to nie je až také samozrejmé.
Otestujte si rýchlosť čítania
Odmerať rýchlosť čítania je jednoduché, stačí vám k tomu aspoň jednostranový, plynulo písaný text, v anglických testoch býva napríklad reč prezidenta J. F. Kennedyho. Stopnite si, ako dlho vám trvá prečítanie textu a potom spočítajte slová. Takto zistíte, koľko slov prečítate za minútu.
No okrem tejto veličiny sa zvykne merať i miera porozumenia textu. Po prečítaní textu ešte odpovedáte na otázky, ktoré z neho vyplývajú. Ak si to chcete vyskúšať, online testy sa dajú nájsť na internete, hoci väčšinou v anglickom jazyku.
Podľa výsledkov viacerých prieskumov je čítanie z obrazovky asi o 20 až 25 percent pomalšie ako čítanie z papiera.
Aký ste čitateľ
Čítanie z monitora Čítanie z papiera Miera porozumenia Výsledok
100 110 50% Slabší
200 240 60% Priemerný
300 400 80% Dobrý
700 1000 85% Excelentný
(hodnoty sú v slovách za minútu)
Zdroj: Readingsoft.com
Beata
Balogová
