BRATISLAVA. Maďarská delegácia sa odmietla podpísať pod deklaráciu, ktorú dnes mala prijať spolu s ostatnými zástupcami výborov pre ľudské práva parlamentov V4, Bulharska, Rumunska a Čiernej Hory na stretnutí v Bratislave.
Z rokovania odišla predčasne po tom, ako zvyšní účastníci zasadnutia odmietli do vyhlásenia zapracovať jej požiadavky. Zástupcovia výborov deklaráciu prijali aj bez Maďarska. Po rokovaní to dnes uviedla šéfka slovenského ľudskoprávneho parlamentného výboru Anna Belousovová.
"Maďarská delegácia odišla z rokovania predčasne kvôli nesúhlasu s textom a s tým, že ostatní účastníci neboli ochotní akceptovať všetky návrhy tak, ako ich maďarská delegácia predložila," priblížila Belousovová. Predčasný odchod maďarských zástupcov svedčí podľa nej o spôsobe maďarskej politiky. "Politiky nátlaku, urazenosti či vydierania," uviedla.
Upozornila, že keď sa zídu zástupcovia výborov siedmich krajín a delegáti šiesti z nich sa dokážu dohodnúť a nesúhlasí len Maďarsko, tak chyba nebude vo väčšine. "Chyba bude v postupe maďarskej politiky," uzavrela Belousovová.
Šéfka slovenského ľudskoprávneho výboru zdôraznila, že účastníci rokovania mali záujem dospieť ku kompromisu, a tak prijali niektoré maďarské požiadavky. Doplnila, že neakceptovateľný však bol napríklad návrh, aby všade tam, kde sa spomínajú ľudské práva, sa doplnilo spojenie "a menšinové práva". To podľa nej nemá zmysel, lebo ľudské práva zahŕňajú aj menšinové. Belousovová si myslí, že táto požiadavka maďarskej strany je politicky motivovaná.
Okrem toho chcelo Maďarsko vyčleniť zo zraniteľných skupín, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť kvôli finančnej kríze, rómsku komunitu. "Máme za to, že z týchto zraniteľných skupín nemožno vydeliť len nejakú skupinu podľa želania maďarskej delegácie. Myslíme si, že v čase krízy nie je rómska skupina najviac ohrozená, ale sú to skupiny, ktoré sa ocitnú v ťažkej situácii," vyhlásila Belousovová. Takéto vyčleňovanie označila za nelogické.
Pre TASR ďalej uviedla, že túto snahu Maďarska považuje za provokáciu. "A je to možno tiež snaha Maďarska vylepšovať si imidž v zahraničí práve preto, že v Maďarsku sú na dennom poriadku agresívne útoky maďarských gárd a extrémistov voči rómskemu etniku, kde sú aj obete na životoch," zdôvodnila Belousovová. Aj túto požiadavku odmietli prijať ostatní účastníci rokovania. Maďarská strana potom zasadnutie opustila.
Stretnutie zástupcov spomínaných krajín, ktoré sa konalo v Bratislave 17. až 18. marca, zrejme nebolo posledné. Belousovová podotkla, že by sa takéto zasadnutia mohli opakovať každoročne. Dvojdňové rokovanie venované téme "inštitúcie na ochranu ľudských práv" malo odštartovať užšiu spoluprácu aj na úrovni parlamentných výborov. Podľa zástupcov krajín je dôležité diskutovať a vymieňať si informácie z oblasti ľudských práv a ich ochrany.
