BRATISLAVA.
V poľovnom revíri nemá byť podľa nej od 1. júla dovolené strieľať mačky, poľovníci zároveň budú môcť zastreliť len neidentifikovateľné alebo nebezpečné psy.
Poslanci za SaS Jaroslav Suja a Kamil Krnáč v návrhu zároveň presnejšie definujú práva a povinnosti člena poľovnej stráže, ako aj prísnejšie povinnosti pre držiteľov psov, napríklad špecifikuje povinnosť označiť psa pri vstupe do poľovného revíru.
Súčasné znenie zákona povoľuje poľovnej stráži usmrtiť psa, mačku vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od trvalo obytného domu.
Novelizácia súčasného zákona o poľovníctve je podľa zástupcov ochranárskych združení nevyhnutná, no v predloženej norme navrhujú aj ďalšie úpravy.
Za najrozumnejšie riešenie považujú úplne odňať poľovníkom ich osobitné oprávnenia usmrcovať psov tak, ako sa to navrhuje v novele vo vzťahu k mačkám, a ponechať úpravu potenciálne konfliktných situácií medzi psami a zverou či človekom na území poľovných revírov na všeobecnú úpravu konania v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane.
Ochranári rovnako presadzujú, aby usmrtenie psa bolo kvalifikované ako trestný čin týrania zvieraťa. Ak by určité oprávnenia poľovníkom mali zostať zachované, je podľa ochranárov potrebné presnejšie upraviť zákonné podmienky, aby sa v čo najvyššej miere obmedzila možnosť zneužívania takýchto oprávnení.
Ako ochranári zdôrazňujú, poslanecký návrh síce podstatne zlepšuje súčasný katastrofálny legislatívny stav, no v určitých oblastiach podľa nich nie je celkom dotiahnutý.
Ustanovenie, podľa ktorého poľovníci budú môcť zabiť iba neidentifikovateľné alebo nebezpečné psy, by podľa ochranárov malo obsahovať aj podmienky, že pes musí hľadať alebo prenasledovať zver alebo sa k nej plaziť a že musí byť mimo vplyvu osoby, ktorá ho vedie.
Tým chcú vylúčiť možnosť usmrtenia psa, ktorý je síce v poľovnom revíri bez požadovanej identifikácie, ale svojím správaním nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre zver a tiež subjektívnemu posudzovaniu farebnosti obojka alebo prsného postroja, keďže pri psovi vedenom človekom bude nepochybné, že je pod kontrolou.
"Pri obidvoch navrhovaných podmienkach by sa akcentoval fakt, že v poľovnom revíri nemožno usmrtiť akéhokoľvek psa, ale v krajnom prípade iba psa, ktorý nie je označený a nie je ani vedený človekom, pokiaľ predstavuje nebezpečenstvo pre zver. Ak by všetky zákonné podmienky neboli splnené, nemôže ani existovať žiadny racionálny dôvod na usmrtenie psa," priblížila Iveta Haulíková z občianskeho združenia Štyri labky.
Ustanovenie, podľa ktorého je poľovník oprávnený usmrtiť nebezpečného psa, pokiaľ sa nachádza v poľovnom revíri vo vzdialenosti viac ako 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby, vnímajú ochranári ako nesystematické a nadbytočné.
Novelu zákona o poľovníctve by zároveň podľa nich bolo vhodné rozšíriť tak, aby zo zákona bola vypustená možnosť užívateľa poľovného revíru preniesť povolením na lov zveri oprávnenia usmrcovať psov z členov poľovníckej stráže aj na iných držiteľov poľovných lístkov, teda na bežných poľovníkov.
"Sme presvedčení, že usmrtenie psa je vážnym zásahom do ústavou chránených vlastníckych práv, a preto by výkon takéhoto práva, ktoré by sa malo využívať iba v extrémnych situáciách, ktoré nepripúšťajú iné riešenie, mal byť striktne vyhradený len pre členov poľovníckej stráže, u ktorých zákon o poľovníctve vyžaduje vyššie kvalifikačné a osobnostné predpoklady ako pri radových poľovníkoch," podotkla Haulíková.
