BANSKÁ BYSTRICA. Súkromný sprostredkovateľ zarába na činnostiach, ktoré pre jednu štátnu organizáciu robia iné inštitúcie štátu, a to vďaka tendru, ktorý prebehol v čase, keď už robota bola spravená.
Aj takto na Slovensku vyzerá ochrana prírody.
Bojovníci s podkôrnikom Štátny Environmentálny fond poskytol Štátnej ochrane prírody vyše 700–tisíc eur, za ktoré mali zabrániť šíreniu podkôrnika z ochranných pásiem s piatym stupňom ochrany. Ochrana vypísala tender, ktorý vyhrala súkromná firma LSO.
Tender Čo nesedí
štát vyhlásil tender, z ktorého peniaze skončili zas len v štátnych firmách, sprostredkovateľ si nechal asi tretinu peňazí, firma vozila peniaze v hotovosti, súťaž ukončili v čase, keď už boli práce hotové.
Tá peniaze vzala a vyplatila ich reálnym vykonávateľom ochranných opatrení – Lesom SR, Štátnym lesom TANAPu a urbáru Vrbica. Z faktúr vyplýva, že firma na transakcii získala takmer tretinu sumy, teda okolo 200–tisíc eur.
Štátnej ochrane prírody vyplýva povinnosť zabrániť šíreniu podkôrneho hmyzu zo zákona o lesoch.
Keďže sama nemá kapacity, aby činnosť vykonávala, vypísali verejné obstarávanie, ale po námietkach a problémoch s financovaním určili víťaza s najnižšou ponukou až koncom októbra minulého roku. V tom čase boli opatrenia dávno urobené a vedelo sa, v akom objeme.
„Aby boli opatrenia efektívne, musia sa vykonávať v apríli až septembri, časť ešte aj v októbri. Opakované verejné obstarávanie bolo ukončené koncom októbra,“ hovorí lesník a bývalý pracovník Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Pavel Mathe.
„Takéto obstarávanie je nelogické, absurdné a podľa mňa aj v rozpore zo zákonom. Víťazom verejného obstarávania neboli reálni vykonávatelia prác, ale súkromná firma za cenu podstatne vyššiu, ako boli skutočné náklady.“
- Byrokracia u nás zlyháva, píše Lukáš Fila.
- SMK hľadala nástroj, ktorým môže dotovať obce mimo pravidiel, píše Konštantín Čikovský.
Nejasností bolo viac V transakcii sú aj ďalšie nejasnosti. Zvýšenie sumy na asanačnú ťažbu v TANAPe z 24,5 eura na 36 eur za kubický meter ŠOP odôvodňuje v záverečnej správe pre Environfond vykonávaním „sústreďovania kalamitnej drevnej hmoty pomocou vrtuľníka“. Podľa TANAPu však „nebola vykázaná ani účtovaná žiadna drevná hmota vrtuľníkovou technológiou“.
Stanislav Mika zo Štátnej ochrany prírody hovorí, že ak je v správe uvedené, že približovali drevo vrtuľníkom, „tak to nie je dobre napísané a došlo k nedopatreniu“. Smerodajný je podľa neho preberací protokol prác, a ten je v poriadku.
Činnosť? Vozenie peňazí Konateľ LSO Peter Garaj si nechal otázky o úlohe firmy v obchode poslať listom, no ani po týždni neodpovedal.
„Kompletný súpis činností, ktoré urobila firma LSO, vám môžem povedať. Dvakrát nás navštívili zástupcovia firmy a rokovali sme o možnosti refundovania činností, ktoré sme urobili. Snažili sa znížiť sumu okolo 240-tisíc eur asi o tretinu, ale my sme rokovali tvrdo. Tretí raz nám doniesli peniaze a zobrali si podpísanú zmluvu. To je všetko. Práce kontrolovala iba Správa TANAP-u, oni nie,“ povedal riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška.
Predstavitelia firmy LSO priviezli takmer 250-tisíc eur v posledný možný deň „v kufríku“ priamo do Tatier. Správa TANAPu ani Lesy SR nevedia o tom, že by firma LSO kontrolovala lesníkmi vykonané opatrenia.
Úradníci: Absurdnosti nám prikazuje zákon
Ministerstvo životného prostredia a pôdohospodárstva sa nevedia dohodnúť, kto má zlé financovanie riešiť.
BANSKÁ BYSTRICA. „Celý systém financovania opatrení je nastavený zle,“ hovorí Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody, ktorý nedávno chvíľu Štátnu ochranu prírody (ŠOP) riadil. Hovorí, že namiesto toho, aby uzatvárala zmluvy priamo s vlastníkmi a používateľmi lesov, peniaze idú cez sprostredkovateľskú firmu, ktorá na tom zarobí.
„Absurditou je verejne obstarávať práce, ktoré sú už dávno realizované.“ Všetci oslovení súhlasia, že systém nefunguje dobre.
Nevedia, koľko dostanú Prvý problém je, že ŠOP vopred nevie, koľko dostane od environfondu peňazí. Preto vraj nemôžu robiť obstarávania s dostatočným predstihom, čo viedlo aj k minuloročnému sklzu. Teraz vyhlásili tender už v decembri minulého roku.
„Nemali by sme vyhlasovať obstarávanie, kým nemáme pridelené peniaze. Urobili sme to skôr, aby sme sa nedostali do takej situácie ako vlani. Ak nebudú peniaze, tak budeme musieť súťaž zrušiť,“ povedal nový šéf ŠOP Ján Zuskin. Minuloročná transakcia začala za bývalého riaditeľa Jána Mizeráka.
Nemôžu zadať priamo Druhý problém spočíva v nutnosti robiť obstarávanie, ktoré sa v minulosti obchádzalo. „Ešte pred dvomi rokmi používali metódu rokovacieho konania bez zverejnenia. Kritériá boli nastavené tak, že to mohol robiť len správca lesa. Cudzí nemal šancu,“ povedal riaditeľ Štátnych lesov TANAP Peter Líška.
Po problémoch s Úradom pre verejné obstarávanie začali ochranári reálne súťažiť. A tak sa môže stať, že v tendri niekto ponúkne nižšiu cenu. Správca lesa má bez ohľadu na tender povinnosť starať sa o les.
„V zákone je dvojkoľajnosť. Opatrenia má zabezpečiť ŠOP, ale aj my ako správca musíme robiť opatrenia na ochranu lesa, aby sme zabránili škodám. Ťažko by sme sa vyhli zodpovednosti, ak by sme ich nezabezpečili,“ povedal Líška. Správca tak za vlastné chráni les a potom čaká, či mu aspoň časť peňazí niekto vráti.
Ničia zodpovednosť ŠOP ani nezisťuje, či sú peniaze vynaložené efektívne. „Uzavrel som zmluvu, práce sú vykonané, nezaujíma ma, kto to vykonal. Zaujíma ma, aby nás nedali na súd, že práce nie sú vykonané, a to sa nám podarilo zabezpečiť,“ povedal Stanislav Mika z ŠOP.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že problém súvisí s lesným zákonom, ktorý má riešiť ministerstvo pôdohospodárstva. Tam zas odkazujú na zákon o ochrane prírody a krajiny v gescii druhého ministerstva
(wm)
Musíme robiť nezmysly
Financovanie ochrany lesov vysvetľuje nový riaditeľ Štátnej ochrany lesa JÁN ZUSKIN.
Je logické, aby štátna organizácia robila obstarávanie na vykonané práce?
„Zabezpečenie opatrení sme dostali zo zákona. Z nie celkom pochopiteľného dôvodu máme zabezpečovať opatrenia v lesoch, ktoré susedia s územiami s piatym stupňom ochrany, kde orgán ochrany prírody nepovolil ťažbu. Prečo za to máme byť zodpovední? A keď už sme, prečo nemáme na to peniaze priamo zo štátneho rozpočtu? Verejné obstarávanie musíme robiť, pretože nám to prikazuje zákon.“
Nebolo by lepšie platiť priamo Lesom SR, Štátnym lesom TANAPu a súkromným vlastníkom, ktorí opatrenia urobili?
„Musíme súťažiť, lebo to nevieme inak zákonne urobiť. V minulosti sme uhrádzali opatrenia priamejším spôsobom. Opatrenia si zabezpečovali vlastníci a my sme im len refundovali náklady. Najideálnejšie by bolo, keby sme kontrolovali opatrenia počas roka a na konci by sme povedali, na takéto náklady máte nárok a vyplatili to. Anomália je už to, že vyhlasujeme súťaž, keď ešte nevieme, aké budú reálne potreby.“
Robiť súťaž na práce, ktoré sú vykonané, je absurdné.
„Prinajmenšom čudné. Urobiť súťaž totálne legitímne za týchto podmienok pomaly ani nevieme. Uvažoval som už aj o tom, že to dám priamym zadaním, ale Úrad pre verejné obstarávanie by nás hneď napadol pre porušenie zákona.“
Je dnešný stav v súlade so zákonom?
„Mali sme tu kontrolu z Úradu pre verejné obstarávanie. Tiež skonštatovali, že to nie je v poriadku, ale nevedia nám za tejto situácie poradiť.“
Má zmysel takéto verejné obstarávanie?
„Nemá, ale musíme to robiť. Logicky to nemá zmysel, ale de jure to nemám ako urobiť. Nie my robíme problémy, ale my máme problém, ako to urobiť, aby to malo zmysel a aby to bolo zákonné.
(wm)
