KOŠICE. Mimovládna organizácia Európska sieť proti rasizmu (European Network Against Racism – ENAR) sa chce v Bruseli sťažovať na Slovenskú republiku. Dôvodom je porušovanie medzinárodných dohôd a vnútroštátnej legislatívy, vrátane ústavy, o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.
V pondelok to uviedol v Košiciach pri príležitosti Medzinárodného dňa boja rasovej diskriminácii riaditeľ ENAR Slovensko Miroslav Lacko. Obsahom sťažnosti sa má zaoberať Výbor ENAR na zasadnutí v Budapešti začiatkom budúceho mesiaca.
Rasizmu pribúda
„Diskriminácia a rasizmus majú na Slovensku od roku 2005 stúpajúcu tendenciu,“ tvrdí Lacko. Ako uviedol, v roku 2009 bolo u nás spáchaných 39 rasovo motivovaných trestných činov a 17 fyzických útokov, polícia v piatich prípadoch zasahovala proti príslušníkom národnostných menšín neoprávnene a neprimerane.
„Rasizmus sa na Slovensku stáva súčasťou každodenného života. Antidiskriminačná legislatíva je síce na úrovni vyspelých krajín, v praxi sa ale neuplatňuje, skôr naopak.“ Hovorí Lacko.
Ako príklad uviedol výstavbu novej segregovanej osady pri Spišskom Štvrtku, do ktorej by sa mali presťahovať Rómovia z osady v Letanovciach. „Je to koncentrák obohnaný plotom.“ Výstavbu financovala slovenská vláda s vedomím a z peňazí Európskej únie.
Tieňová správa
ENAR každoročne vydáva tzv. Tieňovú správu (Shadow Report) o rasizme v Európe. Pozostáva zo správ jednotlivých členských štátov. Report za roky 2009/2010 však poznatky zo Slovenska neobsahuje. Podľa Lacka neúčasť na príprave spôsobili „technické problémy“.
Autorom výročnej správy o rasizme na Slovensku v roku 2007 bol zakladajúci člen Stálej konferencie občianskeho inštitútu a bývalý predseda Občianskej konzervatívnej strany Peter Tatár: „Nemyslím si, že by sa situácia zásadne zmenila. Ale určite sa v porovnaní s rokom 2007 nezlepšila. Skrytý či otvorený rasizmus existuje na Slovensku v oveľa väčšej miere, akoby sa v slušnom štáte mal prejavovať.“
Podľa Tatára prejavy rasizmu na Slovensku sú znepokojujúce. Príčiny vidí predovšetkým vo výchove, ale aj v pestovaní nacionalizmu povýšeného na program niektorých politických strán:
„Hľadanie nepriateľa mimo seba, a je jedno, či sú to hasiči, záhradkári, Rómovia, alebo Židia, máme akosi zakorenené. Kým celá spoločnosť nebude citlivá na prejavy rasizmu v akejkoľvek forme a kým sa tolerancia nevštepí do kultúrnej výbavy každého človeka, dovtedy sa s týmto problémom nedokáže vysporiadať.“
Pestovanie nenávisti
„Rasizmus a diskriminácia na Slovensku sa netýka len Rómov, ale aj iných menšín, napríklad Maďarov, či cudzincov, ktorí u nás žijú, migrantov, sexuálne inak orientovaných ľudí. K rovnosti občanov a vzájomnému rešpektu máme napriek štandardnej legislatíve ešte stále veľmi ďaleko. Situácia sa nezlepšuje, skôr sa zhoršuje, “ myslí si programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Ladislav Oravec.
Problém vidí predovšetkým v snahe zovšeobecňovať negatívne príklady jedincov na celú etnickú či národnostnú skupinu.
Podľa Oravca nenávisť voči menšinám, predovšetkým voči Rómom, nevdojak pestujú aj známe osobnosti, ktoré by mali byť, naopak, príkladom dobrého spolunažívania.
Na verejnosť sa dostalo video s herečkou Petrou Polnišovou. V rozhovore s tanečníkom Lacim Strikeom o Rómoch hovorí: „Tak nehnevaj sa… Ja tu makám ako mulica. Ja makám, ty makáš, on maká. Mali by začať makať aj oni!“
Známe sú aj výroky herečky Zdeny Studenkovej, ktorá pre český týždenník Reflex uviedla: „Musela som sedávať v poslednej lavici vedľa Rómky, ktorá mala vši. Nedávno mi vyčítali, že sa takto škaredo vyjadrujem o Rómoch, že by som nemala ich brať nadarmo. A prečo nie, pýtam sa. Ktokoľvek dnes hovorí o Rómoch, ktorí sú z 90 percent spoločenským odpadom, tvári sa ako strašný humanista.“
Podľa Oravca aj takéto vyjadrenia založené na princípe kolektívnej viny prispievajú k prehlbovaniu priepasti v spolunažívaní: „V civilizovanej krajine by sa týmito diskvalifikovali.“ Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel na otázky denníka SME neodpovedal.

Beata
Balogová
