BRATISLAVA. Nehanbite sa za svoju vieru, vyzývajú pred blížiacim sa májovým sčítaním obyvateľov cirkvi. Nie sú to teda len politici Mosta-Híd a SMK, kto sa aktívne snaží výsledky sčítania ovplyvniť.
Kým úbytok obyvateľov hlásiacich sa k národnostným menšinám môže mať na tieto komunity aj praktické dosahy, cirkvi zdôrazňujú skôr morálny rozmer.
„Je to otázka svedomia, ak patrím k spoločenstvu, ako je cirkev, je potrebné to prejaviť aj navonok, pretože viera nie je len intímna záležitosť, ale aj spoločenstvo,“ apeluje hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.
Rozhoduje počet kňazov
Príspevky štátu
Rímskokatolícka cirkev: 21 437 529 eur
Gréckokatolícka cirkev: 3 793 908 eur
Evanjelická cirkev a. v.: 3 707 598 eur
Reformovaná cirkev: 1 996 353 eur
Pravoslávna cirkev: 1 711 718 eur
Apoštolská cirkev: 372 863
Hoci cirkvi sú financované najmä zo štátneho rozpočtu, sčítanie sumu neovplyvní. „Výška štátneho príspevku vychádza podľa súčasnej legislatívy predovšetkým z počtu duchovných,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva kultúry Eva Chudinová.
Ministerstvo teraz s cirkvami rokuje o novom spôsobe financovania. Jedným z modelov, ktorý už v minulosti neprešiel, je aj obmedzenie počtu štátom dotovaných duchovných podľa počtu veriacich zo sčítania.
Najväčšia rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa v roku 2001 prihlásilo až 68,9 percenta obyvateľov, začala s kampaňou tento týždeň.
„Je dôležité, aby ľudia vedeli, čím cirkev žije a že to nie je len o škandáloch,“ vraví Kováčik.
Veriacich oslovujú najmä cez Katolícke noviny a letáky. „V máji chystáme aj bilbordy vo veľkých mestách a kampaň v médiách. Dôležitý bude aj pastiersky list biskupov.“
Pastiersky list čítali v kostoloch aj pred desiatimi rokmi. Biskupi vtedy nabádali, aby sa ku katolíkom hlásili aj iba formálne pokrstení. S kampaňou začala aj druhá najväčšia cirkev. Na hlásenie sa k evanjelikom na ich stránke nabádajú napríklad spisovateľ Ľubomír Feldek či poslanec Peter Osuský.
Osvetu plánujú aj Židovské náboženské obce. „Sčítanie nám odpovie, koľko mladých ľudí sa hlási k židovstvu. Keď to bude nízke číslo, bude to pre nás výkričník, že sa musíme usilovať prilákať viac mladých,“ vraví Martin Kornfeld zo zväzu obcí.
Moslimov je málo
Riaditeľka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Michaela Moravčíková hovorí, že údaje zo sčítania ukazujú, aká je váha jednotlivých cirkví.
„Veľmi dôležitá informácia je to aj pre tie cirkvi, ktoré nevedú matriky, nerozdávajú sväté prijímanie a nepočítajú náboženské úkony.“ Sčítanie je pre ne možnosť, ako zistiť, koľko ľudí sa k nim hlási.
Registrovaných je u nás 18 cirkví, dotácie od štátu dostáva 13 najväčších. Každá nová cirkev potrebuje na registrovanie doložiť, že má aspoň 20-tisíc členov. Preto medzi nimi chýba islam. „Nevidíme činnosť nejakej reálnej cirkvi, ktorá by mala 20-tisíc členov a vykonávala by náboženskú činnosť,“ vraví Moravčíková.
