BRATISLAVA. Medializované informácie o správe mimovládnej Európskej siete proti rasizmu (European Network Against Racism ENAR) o rastúcom rasizme na Slovensku pôsobia podľa poslankyne Anny Belousovovej nehodnoverne a nie sú postavené na realite. "Autori takýchto správ si spravili dobrú živnosť z boja proti rasizmu a intolerancii. Vytvárajú obraz nepriateľa, aby nestratili zdroje pre svoje neziskovky," povedala pre TASR.
Zvlášť sa pozastavila nad vyjadrením riaditeľa slovenskej pobočky ENAR Miroslava Lacka, v ktorom kritizuje vládou financované projekty výstavby bytov pre Rómov. "Slovenská vláda v súčasnej dobe financuje projekty, ktoré sú zamerané na výstavbu segregovaných rómskych osád. Je to v rozpore s tým, čo Slovensko prijalo v rámci antidiskriminačných zákonov," povedal Lacko. "Aby niekto písal o novopostavených bytoch pre Rómov, že je to prejav segregácie, to je nonsens. Koľko mladých ľudí potrebuje nové bývanie a nikto im ho zadarmo stavať nebude?," reagovala Belousovová.
Otázna je podľa nej aj výpovedná hodnota štatistík o rasistických útokoch. "Ak zaútočí Neróm na Róma, hneď sa to hodnotí ako rasový útok. Ak zaútočí Róm na Neróma, nesmie sa v policajných štatistikách vôbec evidovať, že útočil Róm," povedala. V niektorých slovenských obciach, najmä tam, kde sú Rómovia vo väčšine, sa podľa nej objavujú prejavy rasizmu a diskriminácie voči Nerómom. Tie však zatiaľ nikto neeviduje.
Problémom obyvateľov v blízkosti osád je podľa Belousovovej aj drobná kriminalita, ale aj množiace sa brutálne lúpežné útoky na osamelých starých ľudí. "Odporúčala by som autorom podobných mimovládnych správ, aby sa do rómskych osád trvalo nasťahovali," uzavrela Belousovová.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti rasovej diskriminácii riaditeľ slovenskej pobočky ENAR Miroslav Lacko predstavil 21. marca Tieňovú správu - European Shadow Report 2009/2010 o stave rasizmu v Európe.
"Údaje, zozbierané mimovládnymi organizáciami po celej Európe, potvrdzujú prejavy rasizmu v najrôznejších oblastiach života vrátane zamestnania, bývania, zdravia, politiky, prístupu k tovaru a službám aj v médiách. Rovnako ukazujú, že extrémizmus a rasové násilie sú na vzostupe," uviedol Lacko.
"Legislatíva sama o sebe neprináša výsledky, ak zlyháva jej zavádzanie do praxe. Podobne je to aj na Slovensku, kde sa táto problematika najviac dotýka rómskej menšiny a kde síce bola prijatá antidiskriminačná legislatíva, antirómske nálady a prejavy smerujúce k diskriminačným a segregačným opatreniam majú však skôr narastajúcu tendenciu," zdôraznil Lacko.
Pripomenul, že je množstvo príkladov, kedy sa aj štátne inštitúcie správajú rasisticky či diskriminačne. "V roku 2009 sme napríklad zaznamenali 39 rasovo motivovaných trestných činov, 17 fyzických útokov a päť policajných zásahov, ktoré niesli znaky rasovej motivácie," prízvukoval.
