BRATISLAVA. V horách po Slovensku behá pätnásť medveďov pod mimoriadne drahým dohľadom. Bardejovská firma LSO ich sleduje za 1,1 milióna eur. Zmluvu s firmou uzavrela Štátna ochrana prírody (ŠOP) vlani v apríli.
„Ide o pätnásť medveďov. Vraj aj obojky na krk dostali ako sponzorský dar,“ hovorí minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd).
Konateľ LSO Peter Garaj o zákazkách hovoriť nechcel, v projektoch chce pokračovať.
Bývalý šéf ŠOP Ján Mizerák považuje sumu za primeranú. Nagy včera oznámil, že jeho nástupcovia podali za túto zmluvu trestné oznámenie pre podvod.
Dnes chcú podať trestné oznámenie aj za to, ako Garajova firma dostala pri rozdeľovaní 700-tisíc eur na boj proti lykožrútovi. ŠOP jej dala zákazku v čase, keď všetky opatrenia boli hotové. Zarobiť na tom mohla 200-tisíc eur.
V polovici budúceho roka majú odovzdať stodesať kópií komplexnej štúdie o etológii medvedej populácie u nás. Firma doteraz nič podobné nerobila. Medveďa zatiaľ nechytili žiadneho, pasce vraj majú nastavené štyri.
Ochranári vidia mrhanie Firma LSO Koľko dostali a za čo
zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu z chránených území:
okolo 700 tisíc eur vypracovanie komplexnej štúdie o etológii medvedej populácie na Slovensku 1 109 830 eur
„Za takéto peniaze sa dá veľmi slušne zmapovať stredoeurópska populácia medveďa,“ myslí si Marián Janiga z Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity.
„Položky, ktoré som videl v projekte, mi pripadajú značne prehnané a zbytočne drahé,“ povedal šéf správy TANAP–u Pavol Majko. TANAP podľa neho už má odchytové klietky porovnateľnej kvality za tretinovú cenu.
„Sme veľmi sklamaní, že to nerobí sama Štátna ochrana prírody.“ Projekt vraj mohol pomôcť ochranárom vybaviť pracoviská, peniaze teraz tečú do súkromnej firmy.
Bývalý šéf ŠOP Ján Mizerák tvrdí, že na to nemali schopnosti. Majko však hovorí, že napríklad kormorány mapujú bez problémov. „Zázemie na tento projekt jednoznačne máme.“
Plytvanie je podľa bývalého šéfa ŠOP Mariána Jasíka jasné, projekt sa však ešte vraj dá zachrániť.
Dokážu ho chytiť? Odborníci sú zvedaví aj na odbornú úroveň projektu. „Už je čas, aby aj nejaké výsledky boli a zatiaľ nie je chytený nijaký medveď,“ povedal Majko, podľa ktorého ich len vo Vysokých Tatrách žije asi sto.
Doteraz bolo vyčerpaných 216-tisíc eur za 11 faktúr. Prvá bola na 59-tisíc a zaplatila sa ňou návšteva zahraničných firiem, ktoré vyrábajú telemetrické obojky s GPS a domáce konzultácie.
Vlastník nemá čas Majiteľ firmy LSO do telefónu veľa hovoriť nechcel, nemá vraj čas. „Nemáme dôvod projekt zastavovať, pokračuje v zmysle platnej zmluvy,“ povedal Peter Garaj.
Odpovede na dávnejšie otázky SME o lykožrútoch chcel vraj dnes poslať poštou. Je ochotný v najbližších dňoch sa stretnúť osobne.
Jeho firma mala podľa ministerstva životného prostredia nadštandardné vzťahy s bývalým vedením ŠOP. Minister József Nagy z Mosta–Híd bol výškou sumy prekvapený.
„V súvislosti s projektom na monitorovanie medveďa hnedého už bolo vlani v decembri podané trestné oznámenie s podozrením na trestný čin podvodu,“ povedala Beatrice Hudáková z ministerstva.
Mizerák akýkoľvek zlý úmysel odmieta. Vypracovať podobnú štúdiu podľa neho vôbec nie je lacné a Slovensko vďaka nej získa hodnotné informácie.
Najviac peňazí ide na vnadenie
Cena výskumu veľkých šeliem a mačiek je spolu 2,1 milióna eur.
BRATISLAVA. Pätnásť medveďov dostane obojok s GPS, aby ich odborníci mohli sledovať. Výsledkom projektu za 1,1 milióna eur má byť štúdia o medveďoch na Slovensku.
Najnákladnejšou položkou je podľa zmluvy „intenzívne vnadenie medveďov rôznym druhom potravy na zabezpečenie úspešného odchytu“. Vychádza to na takmer 217–tisíc eur aj s DPH.
Ďalších takmer 99–tisíc eur bolo vyčlenených na zakúpenie osemnástich GPS vysielačov. Za vypracovanie a tlač záverečnej štúdie v počte sto kusov firma zinkasuje 29–tisíc eur.
Sledovanie medveďov je súčasťou veľkého projektu Výskum veľkých šeliem a mačky divej, ktorý celkovo vychádza na 2,1 milióna eur z peňazí únie.
Výskum sa mal začať ešte v roku 2009, pre rôzne komplikácie však meškal. Rátanie medveďov sa začalo v júni minulého roka. Zmluvu s firmou LSO podpísala Štátna ochrana prírody v apríli. Celý projekt má trvať do roku 2014.
Matúš Burčík
Mizerák: Projekt je dobrý
Zmluvu o lykožrútovi som nepodpísal a sledovanie medveďov je v poriadku, tvrdí bývalý šéf Štátnej ochrany prírody.
BRATISLAVA. „Budem mať teraz problém z niečoho, čo problém podľa mňa nie je,“ povedal bývalý šéf štátnej ochrany prírody Ján Mizerák.
Súčasné vedenie ministerstva životného prostredia ho podozrieva, že firme LSO pomohol dostať sa k mimoriadne výhodným zmluvám o sledovaní lykožrútov a medveďov.
Zmluvu o lykožrútovi vraj nepodpísal on, ale až jeho nástupcovia. Mizerák síce vo funkcii podpísal zmluvu s LSO, súťaž však bola zrušená a na jeseň vznikla nová zmluva.
Projekt o etológii medvedej populácie bol podľa Mizeráka pripravovaný ešte v čase, keď na štátnej ochrane prírody nebol. Zmluvu podpísal, išlo však podľa neho o normálne obstarávanie. Prečo sa prihlásila jediná firma, nevie.
Na ministerstve podľa neho za minulej vlády projekt posúdili a nezistili nijaké porušenie zákona.
Mimovládky vraj stále napádali štát, že nemáme informácie o medveďoch, tak rozbehli takýto veľký projekt.
„Projekt Drop bol za dva milióny eur a to dnes nezaujíma nikoho,“ spomína Mizerák na projekt ochrany populácie Dropa veľkého spred piatich rokov.
Michal Trško
Nagy: Systém by mal zmeniť Simon alebo Žitňanská
O kauze financovania boja s lykožrútmi a monitorovania medveďov hovorí minister životného prostredia JÓZSEF NAGY z Mosta–Híd.
Chcete zmeniť financovanie ochrany lesa pred lykožrútom, aby sa podobné kauzy neopakovali?
„Ideálne by bolo, keby si lesníci vytvárali fond, z ktorého by to platili, ale pôdohospodári sa k tomu nemajú. Je to ich vec, ja to nemôžem za nich pripraviť. ŠOP na to peniaze nikdy nemala, lebo na havárie je environmentálny fond. Pasca je v tom, že fond prideľuje peniaze v júni a vlastníci museli už v marci robiť ochranné opatrenia.“
Netreba teda zmeniť systém?
„Je to taký prípad ako povodňové škody. Keď treba robiť, musí sa makať a nie je čas robiť výberové konania. Tendre musíme robiť, lebo keby to mohol robiť iba vlastník, tak by nastavil také ceny, že z toho všetci odpadneme. Takto môžeme nastaviť normálne jednotkové ceny. Čo spravili títo špekulanti bolo, že podliezali ceny, lebo ich to nestálo nič a vyhrali súťaž. A potom začali vydierať organizácie, ktoré opatrenia spravili. Tu sa neokradla ŠOP ani environmentálny fond. Tu sa okradli lesníci, ktorí sú poriadne naštvaní.“
Podávate trestné oznámenie. Koho by mali vyšetrovať?
„Podávame to na neznámeho páchateľa, lebo ja teraz nemôžem povedať, že to bol podvod, že sa niekto zúčastnil obstarávania. Vyšetrovateľ by mal niečo nájsť. Vôbec nepochybujem o tom, že v tom minulé vedenie malo prsty. Je to bordel minulej vlády.“
Je firma prepojená na bývalé vedenie?
„Nepochybujem o tom. Veď odkiaľ by o tom vedeli? Ako by to inak mohli vymyslieť? Policajti vedia zistiť, koho treba chytiť za krk. Možno skôr riaditeľa, ktorý to podpísal. Je to ako Interblue. Darmo ja budem naháňať nejakú firmu, ktorá niečo lacno kúpila, keď tu bol nejaký manažér, ktorý niečo lacno predal.“
Ide o bývalého riaditeľa ŠOP Jána Mizeráka?
„Mám pocit, že tam môže byť prepojenie.“
Otázky o lykožrútovi dostalo ministerstvo dávnejšie. Prečo konáte až dnes?
„Ja som sa o prípade dozvedel až dnes. Nebol by som rád, keby to vyznelo, že ŠOP alebo environmentálny fond sú tí zlí. Ak je niečo zlé, tak je to systém obstarávania. Ale myslím, že sme to aj vyriešili. Nový riaditeľ začal robiť obstarávanie už v decembri.“
A nepomohla by predsa len zmena zákona?
„Verejné obstarávanie nie je náš odbor. Porozprávam sa o tom s pani Žitňanskou. Toto je špecifická oblasť, lebo ochrana sa nedá dopredu naplánovať. Systém sa už nedá viac stransparentniť.“
Michal Trško
