BRATISLAVA. Odpočúvanie telefónov má pomôcť usvedčiť páchateľa častejšie ako doteraz. Zmenu pripravila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ. Proti sú advokáti, návrh označujú za protiústavný.
Žitňanská predložila novelu Trestného poriadku, podľa ktorej záznam z informačnotechnických prostriedkov môže poslúžiť ako dôkaz v inom konaní.
Využijú informácie Procesy Čo sa mení
zrýchliť konanie pred súdom má dohoda o vine a treste na začiatku pojednávania, jednoduchšie doručovanie písomností, obžalovaný bude mať povinnosť včas si zvoliť obhajcu, zmeny majú platiť od septembra.
V praxi to znamená, že ak dá sudca súhlas na odpočúvanie pre podozrenie z korupcie a polícia zistí prípravu úkladnej vraždy, súd aj v tomto prípade musí uznať záznam ako dôkazový materiál. Doteraz to tak nebolo.
Medzi informačnotechnické prostriedky patrí aj sledovanie. „Návrh bol zapracovaný na podnet sudcov a prokurátorov,“ vysvetľuje Žitňanská. Súčasná úprava je vraj nejednoznačná.
Odpočúvanie už viackrát súdu nestačilo. Pred rokom oslobodil obžalovaného Karola Patasyho v kauze vraždy pred petržalským Boston pubom. Obžaloba predložila záznamy telefonátov, sudcovi chýbal priamy dôkaz.
Slovenská advokátska komora pripomína, že odpočúvanie je zásah do súkromia. Na každý prípad musí podľa nej súd vydať príkaz s osobitným odôvodnením.
„Navrhovaná úprava by legalizovala porušenie ústavného práva na ochranu súkromia bez presnej špecifikácie a zákonného súhlasu sudcu,“ povedal tajomník komory Andrej Popovec.
Pochybnosti advokátov Podobný názor má aj advokát Roman Kvasnica. „Stav slovenskej demokracie nie je taký, že by bolo v poriadku akékoľvek rozširovanie oprávnení vo vzťahu k odpočúvaniu.“
Kvasnicu pred rokmi dala odpočúvať finančná polícia, pretože bol podľa nej podozrivý z podvodu. Neskôr vyhral na Európskom súde pre ľudské práva, podľa ktorého ho odpočúvali nelegálne.
Žitňanská hovorí, že novela Trestného poriadku má zrýchliť konanie pred súdmi. Súd okrem iného nebude musieť odročiť pojednávanie napríklad pre náhlu zmenu advokáta.
Súkromie mal strážiť výbor. Nevydržal
Výbor z roku 2005 na kontrolu odpočúvania nevydržal ani rok.
BRATISLAVA. Politici sa sťažujú na odpočúvanie, kontroly polície a SIS sa pritom sami vzdali.
Parlamentný dohľad nad inštitúciami, ktoré majú právo sledovať občanov, zaviedol zákon o ochrane súkromia z roku 2003. Prijali ho po zverejnení odpočúvaného rozhovoru predsedu ANO Pavla Ruska s redaktorom denníka SME.
Nasledovalo zriadenie výboru na kontrolu odpočúvania. Vznikol v roku 2005, už o rok však neexistoval, pretože sa znižoval počet výborov.
„Niektoré právomoci prešli na výbor pre obranu a bezpečnosť,“ hovorí jeho šéf Martin Fedor z SDKÚ. Dvakrát do roka mu polícia a tajné služby predkladajú počty sledovaných.
Pôvodne mali mať poslanci viac právomocí. Fedor hovorí, že lepšej kontrole by pomohla zmena zákona. Občanovi by podľa neho mohli spätne oznámiť, že ho odpočúvali.
Zuzana Petková
