Školy tvrdia, že proti násiliu nemajú ako zasiahnuť. Problém vidia v zákone aj vo výchove detí.
KOŠICE. Incident v prešovskej základnej škole nie je vonkoncom ojedinelý. Agresivita žiakov rastie, počet útokov na pedagógov nebezpečne pribúda. Odborníci upozorňujú: Školám hrozí epidémia násilia.
Bezradnosť a strach
Nepríjemné skúsenosti s agresívnymi žiakmi majú aj v Základnej škole na košickom sídlisku Lunik IX. Pred pár rokmi žiaci zmlátili učiteľa na ihrisku, jeho kolegyni ukradli kabelku, vlani napadla ďalšiu učiteľku matka žiačky, ktorú si predvolali do školy.
„Verbálne útoky sú takmer na dennom poriadku. Aj na mňa zaútočil žiak. Roztrhal mi tričko, poškriabal na krku, vulgárne mi vynadal,“ spomína jedna z učiteliek.
Zavolala policajtov, ktorí jej poradili, aby podala na žiaka trestné oznámenie. Uvedomila si, že je to zbytočné. Maloletý útočník nemohol byť pre svoj nízky vek stíhaný. „Máme síce postavenie verejného činiteľa, nechráni nás však nič a nikto. Každý sa len zbavuje zodpovednosti.“
V učiteľskom zbore vládne strach a bezradnosť. A z útočníkov sa stávajú hrdinovia.
Bezzubý zákon
Od začiatku minulého roka majú učitelia štatút verejných činiteľov. Zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý do parlamentu pretlačil bývalý minister školstva Ján Mikolaj, mal podľa jeho autora „zabezpečiť ochranu a vyššie postihy pre páchateľov v prípade napadnutia učiteľov“. Za útok na verejného činiteľa totiž hrozí trest väzenia na tri až päť rokov.
Návrh zákona, ktorý schválil parlament v júli 2009, ostro kritizoval už v čase jeho zrodu Ondrej Dostál z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Súčasný poslanec parlamentu spochybnil najmä účinnosť zákona a označil ho za bezzubý.
„Vo vzťahu k žiakom navrhovaná úprava bude úplne neúčinná. Vôbec nerieši problém fyzického a verbálneho násilia voči učiteľom zo strany žiakov vo veku do štrnásť rokov, pretože trestná zodpovednosť vzniká až dovŕšením tohto veku.
Mladiství páchatelia pred dovŕšením veku 18 rokov tiež nebudú, až na výnimky, môcť byť za útok na verejného činiteľa postihovaní, pretože podľa Trestného zákona ide o prečin a prečin nie je považovaný za trestný čin, ak bol spáchaný mladistvým a jeho závažnosť je malá,“ oponoval Dostál.
Čas mu dal zapravdu. Vymožiteľnosť práva je z tohto pohľadu nulová.
Zlé vzory
Samotná represia voči malým násilníkom nestačí. Odborníci sa stotožňujú – treba hľadať a odstraňovať príčiny.
Podľa detskej psychiatričky Kataríny Ackermanovej jednou z nich je obrovské množstvo negatívnych vzorov a vo väčšine médií celoplošne propagované násilie a brutalita:
„Žiaľ, deti a mladí ľudia sa s negatívnymi hrdinami často identifikujú, napodobňujú nevhodné, asociálne, často brutálne správanie, v násilí vidia spôsob dosahovanie cieľa. Podstatnú úlohu zohráva aj disharmonické rodinné prostredie, domáce násilie, ktorému sú často vystavené, kopírujú ho a prenášajú do školského prostredia,“ konštatuje lekárka s mimoriadne bohatou praxou.
Ako povedala, problémové deti sa dajú identifikovať predtým, ako sa násilia voči učiteľom či spolužiakom dopustia.
„Učitelia by predsa mali poznať svojich žiakov. Školy majú svojich psychológov, spolupracujú s obvodnými lekármi, jestvujú psychosociálne centrá, ktoré disponujú dostatočným počtom odborníkov. Keď páchajú delikty, určite by mali byť pod kontrolou sociálnej kurately. S touto skupinou detí treba jednoducho pracovať na odbornej úrovni.“
„Možno by pomohlo viac porozumenia, pozitívnej stimulácie, lepšej spolupráce s rodičmi. Nie je to však len vec človeka, rodiča, či učiteľa, je to problém celej spoločnosti, životnej úrovne, sociálnych istôt, podpory detí v ich mimoškolských činnostiach,“ myslí si Terézia Rosenbergerová, pedopsychiater z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Špička ľadovca
Rastúci trend útokov na učiteľov a agresívneho správania žiakov zaznamenávajú najmä na východnom Slovensku. Podľa Márie Choborovej zo Školského inšpekčného centra v Prešove ide väčšinou o deti zo znevýhodneného prostredia. Najväčšia koncentrácia sociálne najslabších skupín obyvateľov je práve v Prešovskom a košickom kraji.
„Učiť v takýchto triedach je veľmi zložité. Takéto deti buď učiteľov úplne ignorujú, alebo ich verbálne a fyzicky napádajú.“
Podľa Choborovej útoky na učiteľov sú dôsledkom systémových chýb v našom školstve. „Deti s poruchami správania by mali absolvovať po porade s rodičmi psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Pre ťažko vychovateľné deti sú špeciálne triedy s úplne iným prístupom. Takýto žiaci do bežných tried jednoducho nepatria.“
Prípady násilia v školách, ktoré sa dostanú prostredníctvom médií na verejnosť, sú podľa Choborovej len vrcholcom ľadovca. Väčšinu ututlú samotní učitelia a riaditelia.
„Pri normatívnom financovaní škôl podľa počtu žiakov je to pochopiteľné. Akákoľvek informácia o útoku na učiteľa či inej forme násilia je negatívnou reklamou.“
Podľa Choborovej násilie na školách je dlhodobý problém, na ktorý školská inšpekcia neustále poukazuje: „Každý si ho prehadzuje ako horúci zemiak. Ale keď ho nebudeme riešiť, prerastie nám cez hlavu a bude mať ďalekosiahle následky.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
