Za titulmi idú na Slovensko

Cudzinci tvoria desatinu doktorandov na slovenských vysokých školách. Po doktoráty si na Slovensko najčastejšie chodia Nemci.

UK nie je jediná škola, ktorej tituly lákajú cudzincov. Minister Jurzyca zvažuje, či sprísni pravidlá.(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

BRATISLAVA. Bývalá najvyššia česká štátna zástupkyňa Renata Vesecká si zrejme čoskoro za meno pripíše titul zo slovenskej univerzity. Doktorát chce získať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

V krátkom čase je to už druhý prominentný Čech, ktorý študoval na Slovensku. Diplom z vysokej školy v Sládkovičove dostal Michal Hašek, juhomoravský župan z ČSSD.

„Právnické fakulty sú na Slovensku na dobrej úrovni,“ zdôvodnila Vesecká, prečo sa rozhodla pre Bratislavu. Česi patria medzi silnú skupinu zahraničných študentov, ktorí si chodia na Slovensko po diplomy. Cudzinci tvoria desatinu všetkých doktorandov. Najviac ich je z Nemecka, až 337.

Prekvapivo veľa ich končí na fakulte managementu. „Nerobíme si špeciálne reklamu, šíri sa to ústnym podaním,“ tvrdí dekan fakulty Jozef Komorník.

Chce náš titul

Doktorandi zo zahraničia
  • Univerzita Komenského: 37 interných, 250 externých,
  • STU: 29 interných, 65 ext.,
  • VŠ zdravotníctva: 22 interných, 58 externých,
  • Katolícka univerzita: 4 interní, 71 externých,
  • Paneurópska vysoká škola: 2 interní, 57 externých.

„Z Brna som to mala bližšie do Bratislavy ako do Prahy,“ vysvetľuje bývalá najvyššia česká žalobkyňa Renata Vesecká, prečo sa rozhodla študovať na Univerzite Komenského v Bratislave.

V apríli by mala obhájiť dizertačnú prácu, v ktorej porovnáva systém prokuratúry na Slovensku a štátneho zastupiteľstva v Česku. Masarykova univerzita ju vymenovala do vedeckej rady, preto si nerobila doktorát v Brne.

Vesecká sa do Bratislavy prihlásila ešte v čase, keď bola najvyššou štátnou zástupkyňou. Vo funkcii čelila kritike v súvislosti s kauzou údajnej korupcie bývalého vicepremiéra Jiřího Čunka (KDU-ČSL).

Podobne ako Vesecká vysvetľoval svoj záujem o štúdium na Slovensku aj Michal Hašek, juhomoravský župan z ČSSD. Dostal diplom z vysokej školy v Sládkovičove, kde je dekanom fakulty Mojmír Mamojka, poslanec Smeru, čo je partnerská strana českých sociálnych demokratov.

Slovensko sa stáva krajinou titulovej turistiky, píše Lukáš Fila

Vyšší podiel cudzincov

Na Slovensku je vysoký podiel doktorandov zo zahraničia. Z celkového počtu vyše desaťtisíc je takmer tisíc cudzincov. Pre školy sú aj zdrojom príjmu, keďže školné v externej forme je niekoľko tisíc eur ročne. Veľkú skupinu tvoria Česi.

České ministerstvo školstva si to vysvetľuje kultúrnou a jazykovou blízkosťou. „Dôvodom môže byť aj fakt, že študent nebol prijatý na českú školu, ale uspel na Slovensku,“ myslí si Kateřina Savičová z ministerstva.

V Česku študujú zahraniční doktorandi najmä denne, na Slovensku je to opačne. Z 3016 cudzincov v Česku je 1673 denných doktorandov. Na Slovensku je denných len 180, zvyšok chodí na externé štúdium, považované za menej kvalitné.

Nižšie nároky?

Ministerstvo školstva pred troma rokmi riešilo sťažnosti poľských vysokých škôl na „titulovú turistiku“. Namietali, že na Slovensku sa dá ľahšie získať akademická hodnosť. Ministerstvo pochybenia univerzít nezistilo.

„Paradoxné je, že fakulty, ktoré nemajú najlepšiu vedeckú a výskumnú činnosť, majú vysoký počet doktorandov, teda budúcich vedcov,“ konštatuje Ivana Kullová z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorá hodnotí školy.

Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta hovorí, že ich prípad to nie je. „Máme vysoké nároky. Funguje aj výmena so zahraničnými univerzitami, napríklad v Brne.“

Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) sa v pripravovanej novele chystá sprísniť podmienky. „Na vzdelávaní by sa mali podieľať najmä aktívni a medzinárodne uznávaní výskumníci.“

Vzdelávame Rakúšanov aj desiatky Líbyjčanov

Zástupcovia škôl tvrdia, že cudzinci si nás vyberajú pre cenu a dobré meno.

BRATISLAVA. Zahraniční vedci majú o vzdelávanie na Slovensku záujem. Podľa štatistík Ústavu informácií a prognóz školstva sa na našich univerzitách a vysokých školách usiluje získať doktorát 337 Nemcov, 233 Čechov, 80 Poliakov či 57 Rakúšanov.

Kým Nemci študujú najmä ako externí doktorandi na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského, väčšina Poliakov navštevuje Katolícku univerzitu v Ružomberku. Rakúšania si zas obľúbili ekonomickú fakultu na súkromnej Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Tú v roku 2004 zakladal bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský.

Pre údajne nízke kritériá na zisk akademických hodností kritizovali naše školy pred časom Poliaci.

Prorektor Katolíckej univerzity Peter Olekšák tvrdí, že išlo len o individuálne sťažnosti „istých poľských učiteľov, že ich kolegovia sa habilitovali na slovenských vysokých školách“. Slovensko podľa neho vyhľadávajú Poliaci najmä z finančných dôvodov. „Po tomto zistení naša univerzita zvýšila poplatky.“

Rektor Paneurópskej vysokej školy Ján Svák hovorí, že ich školu si cudzinci vyberajú pre jej dobré meno v zahraničí. „Naše kritériá doktorandského štúdia sú veľmi tvrdo zamerané na produktivitu počas štúdia, medzinárodné konferencie či publikovanie v odborných časopisoch.“

Ak si aj myslia, že kritériá sú u nás ľahšie, tvrdo dopadnú, tvrdí rektor. „S titulom skončí možno každý desiaty.“
Z krajín tretieho sveta sa u nás najviac páči Líbyjčanom, ktorých u nás študuje 36. Až 15 z nich tvoria externí doktorandi na košickej technickej univerzite.

Michal Piško
Nemcov učíme riadiť

Na Slovensko chodia stovky Nemcov externe študovať manažment.

BRATISLAVA. Na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského získava doktorandský titul asi toľko Nemcov čo Slovákov.

„Nemci, keď začnú študovať, tak to aj dokončia. Slováci často nechajú štúdium,“ tvrdí dekan fakulty Jozef Komorník.

Na Univerzite Komenského chodí na doktorandské štúdium najviac cudzincov, 250. Z toho až 198 je Nemcov, väčšina z nich študuje na manažmente. Vyplýva to z údajov Ústavu informácií a prognóz školstva. Vlani ich podľa zoznamu absolventov UK skončilo manažment 15, Slovákov bolo len 13.

Komorník tvrdí, že Nemcov na Slovensko špeciálne nelákajú. „Podmienky štúdia máme zverejnené na stránke v angličtine, to je všetko.“ Nemci podľa neho chodia na Slovensko preto, že nemecké školy berú len obmedzené množstvo doktorandov. Taký počet, aký môže zostať v škole pracovať. „K nám chodia Nemci v strede svojej kariéry, ktorí titul potrebujú na ďalší posun v práci.“

Spolupráca sa podľa neho začala na Inštitúte pre externé štúdiá v Drážďanoch, ktorý ponúkal vzdelávanie v zahraničí. Na Slovensku platia Nemci podľa Komorníka školné od tritisíc do päťtisíc eur.

Nemci chodia na Slovensko v každom semestri na blokové štúdiá, tvrdí Komorník. Konzultácie im učitelia vraj poskytujú pravidelne v cudzom jazyku. „S Nemcom som konzultoval cez víkend aj v Paríži, kde pracoval a pozval ma tam.“

Okrem UK chodia Nemci na súkromnú vysokú školu v Sládkovičove, Paneurópsku v Bratislave, Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Technickú univerzitu v Košiciach a Ekonomickú univerzitu. Ide o externé štúdium, len päť Nemcov študuje denne na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

Zuzana Petková

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 707
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 718
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 16 996
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 417
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 560
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 562
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 519
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 486
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 020
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 655

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michala Havrana

Európa je civilizácia fake news (píše Michal Havran)

Rimania označili zmŕtvychvstanie ako prvý hoax.

PLUS

Boli sme u posledného grófa Šternberka zo Šternberka

Po hrade jazdili na trojkolkách, aj robili omše.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

Neprehliadnite tiež

Prešovský policajt zachránil na dovolenke topiaceho sa chlapca

Príbeh sa stal v chorvátskej destinácii Rogoznica.

RTVS zvažuje obnovu zákazky na náter obrátenej pyramídy

Obstarávanie by mohli vyhlásiť na budúci rok.

Na Oravskej priehrade pribudne ostrov, postavia ho pre vtáky

Ostrov vybuduje Chránená krajinná oblasť Horná Orava a bude slúžiť ako útočište pre vtáky. Nemajú kde hniezdiť.

Slovensko čaká prevažne veľká oblačnosť, treba počítať s prehánkami

Najvyššia denná teplota bude 23 až 28 stupňov Celzia.