Na území dnešnej Slovenskej republiky sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916.
BRATISLAVA. Znamená to, že ľudia si pospia o hodinu kratšie.
Podľa vládneho nariadenia sa v roku 2011 letný čas začína v nedeľu 27. marca a končí sa v nedeľu 30. októbra. Týmto nariadením prebralo Slovensko právny akt Európskych spoločenstiev.
Myšlienka zmeniť čas tak, aby sa ušetrilo denné svetlo (daylight-saving time), sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina (1706-1790).
V súčasnosti sa letný čas platný v stredoeurópskom priestore odkláňa od koordinovaného svetového času (UTC), nazývaného aj greenwichský stredný čas (GMT - Greenwich Mean Time) o dve hodiny, v období od októbra do marca sa táto oblasť vracia k svojmu pôvodnému stredoeurópskemu času, odklonenému od UTC o hodinu dopredu.
Na území dnešnej Slovenskej republiky sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov.
Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. So zmenou času majú skúsenosti napríklad už aj obyvatelia Ruskej federácie, Izraela i ďalších štátov sveta.
Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek však už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod množstvo zdravotných problémov.
